Plány nie sú rybou, ale udicou

V uplynulých týždňoch vláda SR na výjazdových rokovaniach schválila akčné plány pre najmenej rozvinuté okresy. Ich cieľom je podpora tvorby pracovných miest a rozvoj trhu práce, iniciatíva je podložená samostatným zákonom.

25.10.2016 09:00
debata

Do kategórie „najmenej rozvinutý okres“ (NRO) sa región kvalifikuje posudzovaním evidovanej miery nezamestnanosti vyššej ako 1,6-násobok priemeru na Slovensku za deväť štvrťrokov z predchádzajúcich dvanástich kalendárnych štvrťrokov.

Do zoznamu sa tak dostali okresy: Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance a Trebišov. Koordináciou plnenia úloh v oblasti podpory NRO v apríli 2016 poverili splnomocnenca vlády a do tejto funkcie vymenovali Antona Marcinčina.

Ak okresy nepoľavia v úsilí a štát naplní deklarované podmienky, počas piatich rokov by sa mala dosiahnuť väčšia integrácia vylúčených komunít.

Okrem vysokej miery evidovanej nezamestnanosti majú okresy ďalšiu spoločnú charakteristiku, a to vysoký podiel aj počet príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Ich podiel na obyvateľstve je dokonca v okresoch Revúca (31,54 %), Rimavská Sobota (28,25) a Kežmarok (25,99) najvyšší v republike.

Podľa odhadov na Slovensku žije vyše 400-tisíc Rómov, z toho 144-tisíc v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, čo predstavuje niečo viac ako 20 percent z celkovej populácie v najmenej rozvinutých okresoch.

V priebehu deviatich mesiacov vzniklo dvanásť akčných plánov, ktoré odrážajú potreby okresov. Členovia jednotlivých akčných rád presedeli stovky hodín, aby zhodnotili potenciál okresov a hľadali riešenie nielen vysokej nezamestnanosti, ale aj zatraktívnenia územia v záujme udržania mladých ľudí, zlepšenia vzdelávania, zapojenia podnikateľského sektora a oživenia poľnohospodárstva. Do veľkej miery išlo aj o hľadanie riešení pre integráciu marginalizovaných rómskych komunít.

Akčné rady mali k dispozícii expertný tím splnomocnenca vlády pre podporu NRO, čím dochádzalo k prepájaniu návrhov „zdola“ s možnosťami odborných riešení. Financovanie jednotlivých opatrení či projektov je možné prostredníctvom regionálneho príspevku a uchádzaním sa o podporu z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Pre podnikateľské subjekty z NRO zmenili aj pravidlá pre poskytovanie investičných stimulov. Najnižšia suma na podporu investičného zámeru je 200-tisíc eur, z toho 100-tisíc musí byť pokrytých vlastným imaním podnikateľa.

V nastavovaní politík sme si na Slovensku zvykli na „rezortizmus“, teda nízku mieru prepájania navzájom súvisiacich aktivít ministerstiev, a práve príprava a tvorba akčných plánov priniesla potrebu medzirezortných prístupov.

Jednou z výhrad nastavovania politík vo vzťahu k integrácii marginalizovaných rómskych komunít býva tá, že niektoré z opatrení sú smerované iba na túto cieľovú skupinu. Príprava akčných plánov aj v tomto smere ukázala možnosť prístupov na regionálnom či lokálnom princípe, kde sa jednotlivé projekty šili na mieru obcí, teda predpokladali participáciu miestnych obyvateľov.

Iste je dôležité zohľadňovať špecifiká vyplývajúce napríklad z viacgeneračnej chudoby v rómskych komunitách, ale lokálne riešenia ponúkajú oveľa väčšiu adresnosť opatrení, zaangažovanie miestnych lídrov, prenos kompetencií a zodpovednosti na samosprávu a veľmi jasné pravidlá zapájania komunít.

Akčné plány reflektujú i potrebu prepojenia medzi vzdelávaním a trhom práce. Pritom vo viacerých okresoch by sa mali postupne zosúladiť potreby trhu práce s existujúcimi študijnými odbormi.

Otvára sa tiež priestor na rozvoj sociálnej ekonomiky a práve tu môžu nájsť uplatnenie aj ľudia z rómskych komunít, ktorí často potrebujú pred vstupom na otvorený trh práce upevniť svoje pracovné návyky a získať pracovné skúsenosti. Obciam a mestám tým pribúda množstvo povinností, ale zároveň môžu veľmi výrazne pomôcť tej časti svojich obyvateľov, ktorí sú dlhodobo odkázaní na sociálny systém.

Prepájaním činností subjektov sociálnej ekonomiky a zlepšovania infraštruktúry obcí sa môže podariť vyriešiť aj problémy s nedostatočnými kapacitami predškolských zariadení, škôl, ale i komunitných centier.

Dlhodobo nezamestnaní by mali vo výraznej miere participovať práve na výstavbe tejto infraštruktúry. Viaceré obce tiež majú záujem pomôcť miestnym Rómom zlepšovať bývanie väčšinou vo forme svojpomocnej výstavby.

Akčné plány rozvoja NRO nie sú rybou, ale udicou. Ak okresy nepoľavia vo svojom úsilí a štát naplní deklarované podmienky realizácie, počas piatich rokov by mali nielen vzniknúť nové pracovné miesta, no mohla by sa posilniť kohézia v regiónoch a dosiahnuť i väčšia integrácia vylúčených komunít. A to môže byť odpoveď na otázku, ako zlepšiť spolužitie medzi majoritu a rómskou menšinou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rómovia #dlhodobo nezamestnaní