Veď ani menšie krajiny s počtom obyvateľov od 5 do 10 miliónov nemôžu zanedbávať obranu. V tejto súvislosti musíme priznať, že budovaniu ozbrojených síl sa u nás v súčasnosti nevenuje dostatočná pozornosť. V porovnaní so škandinávskymi aj stredoeurópskymi krajinami máme nízky počet príslušníkov ozbrojených síl (13 500), žiadne zálohy, zastaranú výzbroj a výstroj. Slovensko viditeľne začalo zaostávať v modernizácii a pripravenosti ozbrojených síl i za Poľskom a Českom.
Na jednej strane je preto dôležitá technická modernizácia ozbrojených síl a výmena výzbroje, na druhej strane aj navýšenie počtu aktívnych príslušníkov ozbrojených síl a vytvorenie adekvátnych záloh a podporných síl. Mimoriadne kriticky vyznieva aj to, že naša republika má podľa hodnotenia medzinárodného rankingu Global Firepower nižšiu celkovú vojenskú silu ako niektoré africké rozvojové štáty.
Vážnym nedostatkom je úroveň výzbroje v porovnaní so škandinávskymi krajinami. Slovensko zaostáva nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne. Má nízky počet tankov (22 oproti napr. 250 fínskym a 120 švédskym), bojových vozidiel (478 oproti 2 470 švédskym a 673 dánskym), helikoptér (16 oproti 46 švédskym) aj bojových lietadiel (10 verzus napr. 35 dánskych a 50 nórskych). Škandinávske štáty majú navyše omnoho modernejšiu výzbroj ako Slovensko. Nórsko napríklad začalo zavádzať v tomto roku najnovšie americké stíhačky F-35. Nepomer sa ešte zvýrazní, ak si uvedomíme, že tieto štyri krajiny okrem pozemnej armády a letectva udržiavajú aj moderné a pomerne početné námorné sily.
SR v súčasnosti vytvára ozbrojené sily výhradne na základe dobrovoľnosti, t. j. disponuje výlučne profesionálmi v armáde. Z pohľadu bezpečnosti krajiny je však uvedený prístup pomerne riskantný a počet príslušníkov ozbrojených síl nedostatočný. To aj napriek tomu, že SR je od roku 2004 členskou krajinou NATO, čo podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy v prípade napadnutia zaručuje Slovensku pomoc od ostatných členských štátov. Dôležité je nezabúdať ani na funkcie, ktoré ozbrojené sily plnia v čase mieru (pomoc pri pátraní po nezvestných osobách, spolupráca s orgánmi štátnej správy a samosprávy pri živelných pohromách a pod.).
Uvedený vývoj v slovenských ozbrojených silách v zásade sledoval celosvetový trend, teda profesionalizáciu armády. Branná povinnosť zostala síce zachovaná, no zrušila sa hlavná forma jej výkonu – prezenčná služba. Dánsko má dnes napríklad ozbrojené sily v počte 16-tisíc príslušníkov, v zálohe asi 12-tisíc a k tomu ďalších 51-tisíc dobrovoľníkov v domobrane. Nórsko 25-tisíc príslušníkov vykonávajúcich aktívnu vojenskú službu a 45-tisíc v zálohe. Fínsko, ktoré nezrušilo prezenčnú vojenskú službu a ani podstatne neredukovalo počty povolávaných brancov, má v aktívnej službe 36 500 príslušníkov a v zálohe 357-tisíc.
Slovensko by malo pristúpiť aspoň k čiastočnej obnove záloh, čo je v súčasnosti, predovšetkým z dôvodu zvyšujúcej sa hrozby terorizmu a narastajúceho konfliktu s Ruskom, viac ako žiaduce. Zálohy ozbrojených síl sa dajú vytvárať napríklad aj na základe dobrovoľnosti podľa vzoru Švédska, kde pôsobí domobrana tvorená z radov bývalých príslušníkov ozbrojených síl vrátane príslušníkov špecializovaných zložiek (psovodi, požiarnici, bývalí príslušníci policajného zboru).
Takým osobám, ktoré už majú skúsenosti s prácou v špecializovaných zložkách, štát poskytuje dodatočný vojenský výcvik a zmluvu s ozbrojenými silami aspoň na čiastočný úväzok. Uvedené osoby zároveň pôsobia na regionálnej úrovni najmä ako zložky zúčastňujúce sa na odstraňovaní krízových stavov. Prirodzene, školia ich aj pre prípadnú vojenskú obranu štátu.
V každom prípade je však nevyhnutné v SR prehodnotiť súčasný kritický stav záloh ozbrojených síl. Nateraz nie je azda nevyhnutné vykonávať brannú povinnosť formou prezenčnej vojenskej služby alebo vytvárať zálohy takým spôsobom, ako je to napríklad vo Fínsku alebo v Nórsku, ktoré v súčasnosti zaviedlo brannú povinnosť aj pre ženy.
Potrebné je však disponovať dostatočnými zálohami, ktoré budú schopné primerane reagovať na krízové situácie – vytvárať zálohy predovšetkým z radov bývalých záchranárov, policajtov a vojakov, pričom tieto zálohy by mali byť schopné zaistiť v prípade potreby aj obranu štátu a civilného obyvateľstva. Tieto schopnosti by získali dodatočným a dostatočným výcvikom. Pre zvýšenie kvality ozbrojených síl tiež treba aspoň čiastočne navýšiť počty bojovej techniky a výzbroje a konečne modernizovať armádu, čiže začať s výmenou zastaranej výzbroje a výstroja.