Šport v zajatí peňazí

Áno, dajme deti na šport. Ale nie bezhlavo. Rodičia robia dobre, že chcú mať zo svojich ratolestí športovcov. Štát sa však o šport nestará dobre.

31.10.2016 10:00
debata (3)

Podmienky naň treba zlepšiť. Otázku, že čoraz menej detí športuje a ako to efektívne zmeniť, by si mali klásť vláda, ministerstvo školstva aj obce, školy a športové kluby až kým nenájdu odpoveď.

To, že Slovensko zďaleka nedosahuje také obrovské športové úspechy, ako to bolo v minulosti počas spoločného štátu s Českom, je jeden z varovných prstov. Ono by ani nebolo nič katastrofálne na tom, keby sme mali menej medailí z vrcholových podujatí. Horšie je, prečo je to tak. Bez širokej základne vyrastie menej talentov a potom aj menej kvalitných reprezentantov. Ešte za minulého režimu bol v športe systém. Dieťa odmalička prechádzalo športovými oddielmi, bolo samo ťahané už od školy, kde mali kluby základne. Deťom sa venovali športoví nadšenci a ich športovanie príliš nezaťažovalo rodičov, a to časovo ani finančne.

Je jasné, že táto doba je nenávratne preč. Všetko funguje teraz inak – komerčne. V tom by ani nebol problém. Problém spočíva v tom, že Slovensko skončilo so starým systémom a nevytvorilo žiaden nový plne funkčný model. Výsledkom je, že o deti sa už na škole žiadne športové oddiely nebijú. Iniciatívy sa musia chopiť rodičia. Voziť deti na krúžky a potom zase z krúžkov. A platiť. Keďže súkromný sektor rýchlo vycítil, že šport je na tom zle, súkromných trénerov nájdete ako maku. Tu pekne vidieť paralelu so školstvom a zdravotníctvom, kde problémy štátu ihneď využili súkromníci na biznis.

Konkurencia by nebola zlá, lenže ju príliš nevidno. To, ako to nefunguje, vidno veľmi dobre na tenise. Bežný tenisový tréner pre šesťročné dieťa stojí 20 až 30 eur za hodinu. Starší tenisti si spomínajú na to, že v roku 1980 bolo možné rovnakú hodinu tréningu absolvovať asi za 50 Kčs, čo v prepočte na infláciu zodpovedá asi 15 eurám. A to boli vtedy páni tréneri, respektíve trénerky! V Česku berie bývalý kapitán reprezentácie za tréning 22 eur a bežné tam sú ceny okolo 15 eur. A na Slovensku ešte tenisový zväz robí reklamu pre drahých súkromných trénerov a vyzýva rodičov, aby k nim dali deti. Najprv nech sa zlepší systém a nastavia sa spravodlivé dotácie a až potom treba robiť kampaň. Ak kluby dostávajú od štátu dotácie, potom nemôžu byť tréneri drahí. Problémom však je, že dotácie na deti sú teraz také malé, že ani nestoja za reč. Do jedenástich rokov tenisové dieťa nedostane nič a potom málo, aj to, len ak je veľmi talentované. Dotácie do tenisu a celkovo do športu sa idú zvyšovať z tohtoročných 64,5 milióna na budúci rok na 94,6 milióna eur. Poslať viac peňazí do zle fungujúceho systému však nestačí. Treba zmeniť aj rozdelenie peňazí v rámci športových zväzov.

Vo všetkých športoch sa hovorí o tom, že najdrahší je prechod od talentovaného dorastenca k špičke. Ak je však niekto v šestnástich rokoch naozaj dobrý, prečo nemá sponzorov? Veď taká je teraz doba. Nebolo by lepšie, ak by radšej išlo viac peňazí pre deti, aby športové prípravky boli opäť plné? Nehovoriac o reprezentácii.

Prečo majú futbalisti brať za reprezentačný zápas tisíce eur na hlavu? Reprezentovať už nie je česť? Navyše, predsa športovec na základe toho, že reprezentuje krajinu, môže uzavrieť lepšie reklamné zmluvy. Tenisová reprezentácia zase stojí státisíce ročne a cteným polohviezdam sa neráči cestovať na zápas do Austrálie? Nech sa tie peniaze radšej dajú deťom.

Slovensko je primalá krajina na to, aby si mohla dovoliť vyhadzovať financie von oknom. Aj v športe treba najprv zmeniť systém, aby fungoval ako hodinky a nestratil sa ani cent, až potom doň liať nové milióny.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #deti #šport