Aj keď by napokon Generálna prokuratúra a polícia nespochybnili autenticitu zverejnenej komunikácie medzi opozičným poslancom Gáborom Grendelom a Kočnerovým „stádom“ novinárov, pravým zmyslom ich denunciácie má byť posledný kopanec do opozičnej mŕtvoly Daniela Lipšica.
Budúca jar obnaží i súdržnosť vládnej trojkoalície a preverí, akým mocenským výtlakom ešte disponuje doterajší hegemón moci Smer a jeho líder.
Navyše, v očiach verejnosti spochybnenie a znedôveryhodnenie nielen novinárov pospájaných zverejnenou esemeskovou a e-mailovou komunikáciou s opozičným poslancom Grendelom, ale jedným vrzom i „nepriateľských“ médií voči Smeru, ba novinárskej obce ako takej.
Niežeby novinári boli bez chýb. Niežeby sa vždy dôsledne pridŕžali etických zásad byť strážnym psom demokracie. Niežeby vyvíjali všemožné úsilie byť, ak nie rovnocennými, tak aspoň dôstojnými partnermi politikom. Aj takí medzi nami vždy boli a nájdu sa i dnes. Ale, ruku na srdce, nie oni majú na svedomí kauzu Bašternák, nie novinári sa delia o požitky zo vzťahu tých, ktorým sme delegovali zastupiteľskú moc, a oligarchami, ktorí ju za naše spoločné peniaze zneužili.
Táto dezinformačná technika štvania verejnosti proti novinárom a médiám nepripomína len pokus o vznik Klubu za pravdivý obraz Slovenska na pôde Slovenského syndikátu novinárov v časoch úporného zápasu o nastavenie základných princípov demokratických pravidiel vo vzťahu medzi politikmi na jednej strane a novinármi a médiami v časoch najtvrdšieho mečiarizmu na druhej strane (Mečiarovo zadanie slovenským novinárom vtedy znelo, aby všemožne vylepšovali pošramotený imidž jeho autoritatívnej vládnej moci v českých a iných zahraničných médiách).
Ale navyše korešponduje i s Orbánovou optikou „harmonizovania“ vzťahu s novinármi a médiami k jeho osobe, strane a vláde pri názorovom presmerovaní novín Népszabadság, ibaže v jeho prípade sprava.
Takéto pokusy primať obojkom k poslušnosti slobodomyseľných novinárov a médiá v informačne otvorenej spoločnosti sa vždy skončili fiaskom. V tom horšom prípade k návratu k autokracii. Na Úrade vlády sa pod vedením súčasného mediálneho poradcu premiéra Erika Tomáša formuje nový šesťčlenný tím, ktorého úlohou by malo byť vypracovanie marketingového konceptu na zlepšenie obrazu predsedu alebo celej koaličnej vlády, či nebodaj aj Smeru (?) vo vnímaní verejnosti.
Okrem Tomáša ho zatiaľ posilnili aj bývalý redaktor rádia Slobodná Európa Marián Bednár či politický marketér Michal Hlaváč. Ten predtým pôsobil v TASR, Aktuálne.sk a neskôr sa podieľal na založení spoločnosť Vrtieť psom, ktorá radila v komunikácii viacerým politikom. Pred voľbami viedol dokonca kampaň Siete a po nich bol šéfom tlačového oddelenia na ministerstve dopravy.
Už v novembri by podľa zverejnených informácií mala z ich dielne uzrieť svetlo sveta nová komunikačná stratégia, ktorá by mala aspoň zlepšiť doterajší konfliktný vzťah predsedu vlády s novinármi. Pokiaľ by sa to jeho tvorcom podarilo, bolo by to na osoh celej spoločnosti len v prípade, ak by túto komunikačnú stratégiu rešpektoval samotný premiér. Ak však zostane jeho vzťah s médiami naďalej zmrazený, studená vojna bude pokračovať.
Rýchlosť, s akou sa pripravuje pôda na prelom komunikačnej bariéry medzi Robertom Ficom a novinármi, podnecuje viacero úvah. Nesúvisí tento „kvalt“ s formovaním nového tímu aj so stagnáciou, či s miernym poklesom povolebných preferencií Smeru (oscilujú medzi 27 až 30 percentami)?
Chystajú sa azda prelomové personálne a programové zmeny na decembrovom sneme Smeru, ktorých súčasťou bude i budovanie nového osviežujúcejšieho imidžu najsilnejšej vládnej strany, vrátane zmeny prístupu jej nových predstaviteľov k novinárom a médiám?
Má nová stratégia zabiť aj „druhú muchu“ problému premiérovej strany – zastaviť prebehlíctvo jej priaznivcov do SNS? Alebo sa azda pod rúškom novej komunikačnej stratégie premiéra (koaličnej vlády?) pripravuje Smer aj na prípadné predčasné voľby, ak by sa naďalej vyostrovali niekedy napäté vzťahy medzi Smerom a SNS vo vládnej koalícii pre zvýšený mocenský apetít národniarov?
Budúca jar, ktorá naplno rozbehne predvolebnú kampaň k jesenným regionálnym voľbám, obnaží i súdržnosť vládnej trojkoalície, preverí, akým mocenským výtlakom ešte disponuje doterajší hegemón moci – Smer a jeho líder. A napokon overí aj úspešnosť novej komunikačnej stratégie, či peniaze daňových poplatníkov za jej vypracovanie nevyjdú navnivoč.