Takéto opatrenie má však svoje dôsledky, o ktorých sa zatiaľ veľmi málo uvažuje a môžu významne problematizovať aplikáciu tohto prístupu.
V prvom rade: znamená štatisticky priemerné dosahovanie vyššieho veku aj podobnú dynamiku udržania dobrého zdravotného stavu a schopnosti pracovať do vyššieho veku? Sú určite povolania, v ktorých je možné udržať si pracovné kompetencie a primeranú výkonnosť do vyššieho veku a priniesť svoje dlhoročné skúsenosti do výkonnosti pracovných kolektívov. Je však problematické očakávať kontinuálne vekové udržanie pracovnej výkonnosti vo všetkých profesiách, najmä fyzicky náročných.
Nepriamo nás na to upozorňujú zdravotné štatistiky. Vývoj zdravotného stavu populácie na Slovensku ukazuje, že hoci sa vek dožitia plynule predlžuje, jeho hranica výrazne prekračuje vekovú hranicu života v plnom zdraví. Inými slovami, vo vyšších vekových kategóriách (a to ešte v rámci ekonomicky produktívneho veku) máme už značný podiel populácie s príznakmi civilizačných ochorení, výskytom onkologických, kardiovaskulárnych, neurologických a ortopedických ochorení. Zdravotný stav týchto vekových kategórií odráža náš spôsob života, ale aj kvalitu životných a pracovných podmienok, obsah a charakter vykonávanej práce a odvetvovú štruktúru pracovných príležitostí.
Nastavenie dôchodkového systému by si preto vyžadovalo aj zohľadnenie zdravotného stavu a najmä podporu udržania pracovných kompetencií jednotlivých profesijných skupín, potrebných pre ich úspešné uplatnenie sa na trhu práce. Inak sa môže stať, že viacerým pracovníkom bude pred odchodom do starobného dôchodku hroziť, že sa stanú v lepšom prípade poberateľmi invalidných dôchodkov a v horšom nezamestnanými na sociálnych dávkach.
Ďalším problémom je to, do akej miery budú zamestnanci s rastúcim vekom príťažliví pre zamestnávateľov. Už dnes je známe, že pracovná sila v preddôchodkovom veku trpí hendikepom na trhu práce a je aj oficiálne (v zákone o službách zamestnanosti) uznaná ako znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Podľa výskumov sa zhoršené uplatnenie na trhu práce u nás týka už päťdesiatnikov.
Predlžovanie veku odchodu do dôchodku má aj svoje vnútrorodinné dôsledky. Znižuje kapacitu vnútrorodinných sietí postarať sa o svojich závislých členov. Predlžovaním veku dožitia pritom rastie počet seniorov, ktorí si budú vyžadovať pomoc a starostlivosť, o ktorých sa však čoraz dlhšie zamestnaná stredná generácia nebude môcť postarať. To vyvolá tlak na sociálne služby pre seniorov, ktorých je už teraz akútny nedostatok.
Predlžovanie veku odchodu do dôchodku je vynútené problémami s udržateľnosťou dôchodkového zabezpečenia a rastúcimi nákladmi na jeho dofinancovanie z verejných zdrojov. Bez súbežných opatrení však môže vyvolávať ďalšie sociálne problémy. Aj podľa skúseností zo zahraničia je efektívne prepájať predlžovanie veku odchodu do dôchodku s cielenou podporou prípravy pracovnej sily na predlžené obdobie pracovného života (za mobilizácie aj zamestnávateľov), ale aj s opatreniami zlaďovania rodinného a pracovného života, v ktorých treba pamätať nielen na situáciu rodín s malými deťmi, ale aj s odkázanými seniormi.