Konzervatívci v Kansase však vyhrávali už niekoľko desaťročí. Pritom ide o štát, v ktorom „robotníci na bitúnkoch a v upadajúcich farmárskych mestách živoriaci na nízkych mzdách počtom vysoko prevažujúcim milionárov v sektore nehnuteľností a manažérov v prosperujúcich telekomunikačných firmách“ volia republikánov a program, ktorého realizácia im môže iba škodiť. Autor si položil všeobecnejšiu otázku: „Prečo toľko Američanov volí proti svojim ekonomickým a sociálnym záujmom?“ Aj v r. 2016 v štáte Kansas Donald Trump získal 57,2 %, kým Hillary Clintonová iba 36,1 % voličských hlasov.
Komentátor George Monbiot z britského denníku The Guardian má nepochybne kus pravdy, keď tvrdí, že voľby Hillary Clintonovej prehral jej manžel. V „srdci“ USA a nielen v ňom by podľa neho každý kandidát Demokratickej strany musel bojovať s dôsledkami Clintonovej politiky. Clinton presadil Severoamerickú obchodnú dohodu NAFTA, ale namiesto očakávaného prírastku nových pracovných príležitostí sa ich v USA stratilo niekoľko stotisíc. Zrušenie tzv. Glass-Steagallovho zákona za Clintonovej administratívy bolo jedným z aktov, ktoré iniciovali finančnú a ekonomickú krízu v r. 2008–2009. V Kansase a v iných „červených“ štátoch (t. j. v ktorých vyhral republikánsky kandidát) mohli zohrať dôležitú úlohu aj iné okolnosti, no frustrácia z dlho sa zväčšujúcej sociálnej nerovnosti, z toho, že sú chudobnejší ako ich rodičia, a z rastúcej neistoty a s ňou spojeného strachu boli rozhodujúcimi faktormi nedôvery v riešenia, ktoré ponúkali Clintonovci.
Ako Kansas volil proti sebe
Práve preto, že Trump nemá v hlave ucelené ekonomické predstavy – ako ich nemal ani jeho predchodca Ronald Reagan – môžeme súhlasiť s Monbiotom, že je ako „prázdna nádoba, ktorá čaká na to, čím ju naplnia tí, ktorí vedia, čo chcú.“ Už preto, že sa Trump „stáva miláčikom“ Wall Streetu, by sa mali voliči v Kansase mať na pozore. Wall Street môže tešiť, ako rastú indexy Dow Jones a S&P 500, ako sa zdvihli úrokové sadzby na vládny dlh a rastie hodnota amerického dolára. Poteší sa, ak Trump zruší Obamovu reformu Wall Streetu. Ak bude Trump pokračovať v tradícii predchádzajúcich prezidentov – z Demokratickej či Republikánskej strany – a na ministerstvo financií posadí niekoho z Goldman Sachs, príp. iného silného hráča z Wall Streetu, jeho radosť bude úplná. Korporácie sa potešia zo zníženia firemnej dane z 35 na 15 %, ako aj z toho, že Trump asi nebude tvrdý na ich sťahovanie sa do daňových rajov. Ak Trump zruší Clean Power Plan a Clean Water Plan (politiky na boj s klimatickými zmenami a podporu zelených energií a na podporu čistoty vody), ešte viac porastú akcie ropných a uhoľných spoločností, ale aj napr. korporácií v chemickom priemysle, ako aj v iných znečisťovateľoch. Očakáva sa, že Trumpova administratíva zvýši výdavky na obranu, z ktorých bude zase inkasovať vojenský priemysel. Aký úžitok bude mať zo všetkých týchto opatrení budúcej Trumpovej politiky „biely modrogolierový“ volič, zostáva záhadou.
Trump – ekonomický nacionalista?
Je pravdou, že Obama signoval dohodu o Transpacifickom partnerstve (TPP) medzi USA a 11 štátmi Pacifiku. Donedávna sa v niektorých kruhoch dúfalo, že obchodná a investičná dohoda medzi USA a EÚ (TTIP) sa uzavrie ešte pred koncom jeho administratívy. Ani Obama sa však neosvedčil ako jednoznačný zástanca neobmedzeného trhu. V r. 2009 napr. podpísal zákon na podporu amerického hospodárstva, v ktorom je ustanovenie známe ako Kupuj americké (Buy American Provision). Podľa tohto ustanovenia na verejné práce financované podľa tohto zákona sa musia používať železo, oceľ a iné priemyselné produkty vyrobené v USA.
Trump chce ísť však ešte ďalej: chce dohodu NAFTA revidovať a od TPP odskočiť. O TTIP sa v kampani ani raz nezmienil, ale vo všeobecnosti – ako uviedol – je proti komplexným a „nečitateľným“ dohodám. Okrem toho chce chrániť domáci trh i zavedením nových ciel na dovoz z Číny či Mexika.
Jeho odhodlanie chrániť domáci trh môžu zastaviť nielen sankcie Svetovej obchodnej organizácie, pokiaľ poruší jej pravidlá, ťažkosti so zrušením TPP a pod., ale najmä tí, ktorí by z dohôd NAFTA, TPP a TTIP primárne profitovali. Trump bude môcť urobiť iba to, čo mu dovolia, resp. prikážu záujmy biznisu. A ten nebude o svojich záujmoch dlho mlčať. Už dnes lobisti z automobilového priemyslu požadujú zrušenie prísnych požiadaviek na znižovanie škodlivých emisií. Hovoriť preto o tom, či sa podarí vrátiť pracovné miesta na americký trh, alebo o tom, že dohoda TTIP je mŕtva, je predčasné.