Má výrazne znížiť objem skládkovaných odpadov, zvýšiť podiel ich zhodnotenia a recyklácie, a občanov, ktorí potom budú za odpad menej platiť, má motivovať k lepšiemu separovanému zberu. V otázke zodpovednosti za odpad prišiel nový zákon s novou filozofiou – zodpovednosti „od kolísky po hrob“. V praxi to znamená, že firmy – zodpovední výrobcovia, ktorí uvedú na trh niektorý zo zákonom definovaných vyhradených výrobkov – sa musia postarať o zber odpadu zo svojich výrobkov a o jeho zhodnotenie, recykláciu. Tieto svoje povinnosti môžu potom na základe zmluvy a poplatku preniesť na niektorú z organizácií zodpovedných výrobcov – OZV.
Povinnosťou OZV potom musí byť uzatvorenie zmlúv so samosprávami obcí o organizovaní separovaného zberu odpadu, napríklad prostredníctvom niektorej zo zberových firiem, zabezpečenie odobratia vyseparovaného odpadu a zabezpečenie jeho zhodnotenia. Z prostriedkov získaných od zodpovedných výrobcov a z predaja odpadu recyklačným firmám potom okrem vlastných nákladov zaplatiť zberovým firmám a podľa množstva vyseparovaného odpadu (za jednotlivé vyhradené prúdy odpadov) potom aj samosprávam.
Príspevok samosprávam môže ako plusová položka výrazne kladne ovplyvniť ekonomické bilancie samosprávy v oblasti miestneho odpadového hospodárstva. Obec a v konečnom dôsledku občan, by mal platiť iba za komunálny neseparovaný odpad. Vidina nižších poplatkov preto môže byť výrazným motivačným faktorom tak pre obec, ako i pre občana. Obec môže prispieť k tomu lepšou organizáciou zberu a občan kvalitnejším separovaním, o čo viac sa vyseparuje, o to bude menej ostatného odpadu.
Toľko hovorí zákon a teória. Aká však bude prax? Nový zákon o odpadoch mal už po prijatí veľa kritikov a zdá sa, že prvé poznatky z jeho fungovania tomu i sčasti dávajú za pravdu. Zákon hovorí o odpade z obalov a neobalových materiálov, ale medzi odpadom je a bude i taký, ktorý nespadá do tzv. vyhradeného prúdu odpadov, nie je súčasťou zmluvných vzťahov s OZV. Nebude sa preto separovať? Určite by sa mal, veď môže ísť o kvalitnú druhotnú surovinu (môže ísť napr. o výrobky z „nezaradených“ plastov), ale za „starostlivosť“ o tento odpad nebude nikto platiť. Osobitný problém môže byť, už tradične, pri plastoch. Tie sa majú separovať do jednej zberovej nádoby, čo sa v podstate i teraz robí.
Plasty však zahŕňajú veľmi široký sortiment nielen výrobkov, ale i materiálov, ktoré sa spolu prakticky ani nedajú recyklovať ako zmesový plastový odpad. Ako sa uplatní na trhu odpadov, ako sa predá? Ak sa vôbec predá… A pritom takýto odpad určite obsahuje nemalý podiel PET fliaš, fólií či obalov od drogérie. Každý tento druh je možné výhodne predať i relatívne dobre recyklovať, ale i samostatne recyklovať. Aby sa tak stalo, tak sa musí už vyseparovaný odpad vytriediť, respektíve na plasty použiť nie jednu, ale niekoľko zberných nádob, niekoľko zvozov a podobne. A to ešte envirorezort odporúča zbierať do jednej nádoby spolu s plastmi i vrstvené obaly. Na úkor čoho pôjdu potom tieto zvýšené náklady, pôjdu na úkor poplatkov pre obce? Pravdepodobne áno, a tým sú ohrozené i nižšie poplatky občanov. A to i napriek tomu, že obec dobre a v intenciách zákona organizuje zber a občania kvalitne separujú.
V súčasnosti má autorizáciu 28 OZV, z toho 21 pre komunálny odpad. Zdá sa však, že mnohé podcenili otázky recyklačných kapacít. Napríklad pri plastoch možno reálne predpokladať pomerne veľký objem vyseparovaného zmesového odpadu, na Slovensku však v súčasnosti žiadna recyklačná kapacita na tento odpad nie je. Komu potom OZV odpad predá, a ak ho nepredá, kto doplatí na výpadok príjmu? Zase asi obec a občan…