Konzervatívci v nedávnych voľbách na úrovni spolkových krajín pohoreli. Nedokázali presvedčiť ľudí najmä na severe Nemecka. Medzi primátormi desiatich najväčších miest zasa objavíme iba jedného z radov CDU. Strana ako celok pôsobí veľmi nerozhodne, a to aj preto, že Merkelová oznámila svoju kandidatúru až neobvykle neskoro.
Nemeckí sociálni demokrati stoja pred obrovskou výzvou. V strane už dlho prebieha ostrá debata, či sa SPD nespreneverila svojmu ľavicovému odkazu.
Nemecké médiá označili Merkelovej plán uchádzať sa znova o post kancelárky za „vytriezvenie“. V radoch konzervatívcov sa totiž neobjavil nikto, kto by mohol „kancelárku bez alternatívy“ v dohľadnom čase nahradiť.
Podobná atmosféra panovala aj pri nominácii na post nového nemeckého prezidenta, ktorého voľba sa uskutoční vo februári. Nemeckú hlavu štátu len ťažko možno porovnávať s jej americkým náprotivkom, rozdiel je predovšetkým v oveľa menších ústavných právomociach. Napriek tomu ide o osobnosť, ktorá by mala vedieť ovplyvňovať svetové dianie tým, že stelesňuje hodnoty demokratickej hospodárskej veľmoci.
Joachim Gauck, ktorý pôsobil ako hlava štátu od roku 2012, sa tejto úlohy zhostil dobre. Je prirodzené, že ako bývalý bojovník za občianske práva sa venoval najmä významu slobody v našej dobe. Opomínal však sociálne otázky, čím neprispieval k väčšej sociálnej súdržnosti spoločnosti.
Na rozdiel od svojich predchodcov Horsta Köhlera a Christiana Wulffa, ktorí abdikovali, musíme byť vďační, že Gauck dodržal svoju prísahu a v úrade zotrval až do konca funkčného obdobia. Rozhodol sa však, že druhýkrát už kandidovať nebude.
Hľadaniu jeho nástupcu sa spočiatku nevenovala patričná pozornosť. CDU nenavrhla žiadneho seriózneho kandidáta. Potom dala Angela Merkelová zelenú návrhu sociálnodemokratického podpredsedu vlády Sigmara Gabriela, ktorý oznámil kandidatúru ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera.
Voľba hlavy štátu sa bude konať iba pár mesiacov pred voľbami do Bundestagu. V máji sa uskutočnia ešte dôležité voľby do krajinského parlamentu v Severnom Porýní-Vestfálsku. Keďže tu žije takmer pätina nemeckého obyvateľstva, môžu byť lakmusovým papierikom nálad pred parlamentnými voľbami. Je to prvýkrát v histórii povojnového Nemecka, že najvýznamnejšie voľby nasledujú po sebe v priebehu iba jedného roka.
Nielen kresťanskí, ale aj sociálni demokrati stoja pred obrovskou výzvou. V strane už dlho prebieha ostrá debata, či sa SPD nespreneverila svojmu ľavicovému odkazu. Otázne je i to, či v jej prípade je možné ešte hovoriť o tradičnej masovej „catch all party“, keďže jej podpora na celonárodnej úrovni klesla pod 20 percent.
Sociálni demokrati v roku 2013 dokázali presvedčivými návrhmi obnoviť spoluprácu s Merkelovou. Z perspektívneho začiatku však v dlhodobom horizonte nijako neprofitovali, čo možno pripísať na vrub aj tomu, že Merkelová si osvojila časť ich agendy.
Je zrejmé, že obom koaličným partnerom takáto vzájomná spolupráca vyhovuje, lebo prahnú po moci. Tento fakt sa síce snažia maskovať debatami o možnosti vzniku nových koalícií, ktoré sa však majú skladať výlučne z tradičných síl. Tým sa však ešte viac odcudzia voličom, ktorí si žiadajú vecné riešenie problémov. A profitovať z toho bude určite Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Nedokážeme predpovedať, či to bude začiatok, alebo koniec politickej trúchlohry v Berlíne. V každom prípade, historický volebný rok 2017 prinesie pre všetkých kandidátov povinnosť ľudí presvedčiť, že občianska angažovanosť sa oplatí.