Medvedia služba Lajčákovi

„Vy neinformujete, vy klamete! Niektorí z vás sú špinavé protislovenské prostitútky,“ počastoval v návale nezvládnutých emócií prítomných novinárov na tlačovej konferencii po stredajšom zasadnutí vlády premiér Robert Fico. Vzápätí sa zdvihol zo stoličky a po dokonaní svojej „medvedej služby“ Miroslavovi Lajčákovi ho ponechal napospas grilovaniu urazenými novinármi.

25.11.2016 22:00
debata (64)

„Kto klame? Jeden z vás musí klamať, pán minister, inak to nejde…“ vychrlil na zjavne rozrušeného ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka známy moderátor najpočúvanejšieho slovenského rádia. „Buď klamete vy, pán minister, alebo klame vaša bývalá pracovníčka Zuzana Hlávková,“ prišpendlil k mikrofónu prokurátorským tónom nezvyčajne vykoľajeného ministra Lajčáka akoby ani nie novinár moderátor, ale rovno jeho štátny žalobca.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák sa v takýchto ostrých prestrelkách, aké nezažil dokonca ani pri svojom nemilosrdnom vypočúvaní počas kandidatúry na nového generálneho tajomníka OSN, ocitol sčista-jasna na dožerava rozpálenej domácej vnútropolitickej pôde medializovanou rozbuškou kauzy nakladania s verejnými prostriedkami na MZV SR pri prezentačných podujatiach nášho predsedníctva v EÚ. Medzinárodne uznávaný a erudovaný diplomat, ktorého si Smer pestoval ako svoju ikonu nadstraníckej profesionality, ktorú získal pre kvalitu doterajších služieb štátu, zostal zrazu a zrejme bez vlastného aktívneho pričinenia napospas doteraz nepoznanému osobnému škandalizovaniu médiami na verejnosti. Napriek profesionálne vypestovanej odolnosti proti akýmkoľvek tlakom ho udalosti posledných dní dostali takmer do kolapsu, ale prekonal ich napriek náporu na psychiku v porovnaní s premiérom dôstojnejšie.

Lajčák od prvej chvíle vytŕčal z ministerského radu Smeru diplomatickou schopnosťou obrusovať úzkoprsé a často iba stranícke videnie sveta. Výrazne zlepšoval imidž vlády, jej predsedu, otesával vo svete protirečivosť či dvojtvárnosť jeho vyjadrení, zahladzoval rozdiel medzi jeho neraz kontroverznými výrokmi určenými pre domáce publikum a pre citlivejšie uši zahraničných partnerov v krajinách EÚ a NATO. Ako nominant Smeru mal ako vicepremiér vo Ficovom kabinete osobitné postavenie, ktoré mu dodávalo v zahraničí potrebnú akceptovateľnosť a dôveryhodnosť. Trojnásobný minister zahraničných vecí bol vždy vnímaný vo verejnosti doma i v zahraničí ako nadstranícky minister zodpovedne a profesionálne slúžiaci Slovenskej republike v zahraničí. Vždy bol v princípe mimo našich hraníc dôveryhodnejšie prijímaný ako premiér či jeho Smer, ktorého je nominantom.

Medzinárodne rešpektovaný diplomat si dával vždy záležať na tom, aby sa s jeho rezortom nespájali žiadne škandály zaváňajúce straníckym klientelizmom či korupciou. Nielen preto, že má v krvi DNA kariérneho diplomata stojaceho mimo živnej pôdy stranícko-politického sebectva, ale aj bokom od nechutných mocenských či vnútrostraníckych ruvačiek o pôžitky moci. Zrejme na tejto svojej principiálnej zásade lipol i pre zachovanie svojej využiteľnosti v medzinárodnej diplomacii. Preto stál mimo straníckych káuz Smeru, nevyjadroval sa k nim, nekomentoval ich. Niekedy to pôsobilo až alibisticky, akoby žil iba vo svete „čírej diplomacie" dištancujúcej sa od nekalého pozadia pretláčania straníckych záujmov a konfliktov vo vnútroštátnej politike.

Miroslav Lajčák dbal predovšetkým na nepoškvrnenosť svojho rezortu. Snažil sa stáť mimo aj vtedy, keď jeho rezortu dodávali niektoré služby zvonka cez Úrad vlády či iné pre neho akceptovateľné vládne inštitúcie, na pôde ktorých sa odohrávali neľútostné bitky medzi privilegovanými dodávateľmi. Akceptoval ich, ale nechcel, aby bol s nimi priamo spájaný. Rezort diplomacie pod jeho vedením dlhé roky obchádzali korupčné škandály či podozrenia z nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami. Až kým nedošlo podľa Transparency International Slovakia k upozorneniu dvoch odvážnych mladých bývalých zamestnancov MZV na predražené zákazky slovenského predsedníctva v EÚ na to, že profit z nich mal odtiecť do vreciek ľudí a agentúr spriaznených so Smerom.

Ich svedectvá naštrbili doteraz škandálmi nepoškvrnenú povesť ministra Lajčáka. Prirodzene, že médiá po takejto senzácii chňapli a zväčša považujú za klamára ministra. Zvlášť ak niektorých z nich jeho obhajca, premiér Fico, krčmovo označil za protislovenské prostitútky. Ak by aj mne niekto položil sugestívnu otázku, komu veriť, či mladej dievčine, ktorá je čistým nepopísaným listom, alebo ministrovi, ocitol by som sa v nezávideniahodnej dileme. Napriek tomu, že mi moja intuícia navráva, že odvážna Zuzka Hlávková nemá žiaden dôvod, aby nehovorila pravdu, súčasne musím priznať, že je takmer nemožné pri posudzovaní tvrdenia proti tvrdeniu spravodlivo rozsúdiť, kto z dvoch aktérov rozhovoru medzi štyrmi očami klame. Ku cti ministra Lajčáka slúži, že neprejavil tendenciu, ako to u nás zvyčajne chodí, zamiesť kauzu podozrenia pod koberec.

Súdny človek a zrejme aj novinár „neprostitút“ by mal možno počkať, kým nevnesie do nej viac svetla sprístupnenie dokumentácie ministerstva k podujatiam predsedníctva pre TI, aby sa podozrenia buď potvrdili, alebo rozptýlili. Až potom vynášať predčasné rozsudky.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Miroslav Lajčák #novinári #predsedníctvo v Rade EÚ #MZV