Určite to platí pre jeho nesúhlas s tým, ako „nedovzdelaní poradcovia a experti podceňujú spoločenské vedy“, ale aj o jeho obavách z budúcnosti. Vo svojom článku doslova uvádza: „Je mi ľúto nasledujúcich generácií, ktorým ich zúžený rozhľad bude umožňovať užiť si len malú časť pozitív civilizačného rozvoja.“
S čím však nemožno vonkoncom súhlasiť, to je tvrdenie o kauzálnej súvislosti medzi vládou proklamovanými zmenami v sieti stredných škôl a autorom očakávanými katastrofálnymi dôsledkami týchto zmien.
Podstata autorovho príspevku je v reakcii na iniciatívu premiéra, ktorou vstúpil do inak pokojného, ničím nerušeného budovania vzdušných zámkov na ministerstve školstva. Premiér vyjadril svoje odhodlanie zasiahnuť do siete stredných škôl s cieľom dosiahnuť zvýšenie počtu študentov na stredných odborných školách na úkor počtu študentov na gymnáziách. Z jeho vystúpenia nie je celkom zrejmé, ako to chce pri súčasne platnej legislatíve urobiť, no zostáva nám len dúfať, že sa mu to podarí. Jeho návrh, či zámer, je totiž zatiaľ jediným skutočne zmysluplným krokom tejto vlády v oblasti školstva. Je krokom, ktorý by v prípade úspešnej realizácie mohol viesť aspoň k čiastočnému riešeniu jedného zo zásadných problémov slovenského regionálneho školstva, a tým je bez akýchkoľvek pochybností nevyhovujúca sieť škôl a školských zariadení.
Efektívna regulácia siete stredných škôl znamená zachovanie, respektíve otvorenie takého množstva škôl, tried, odborov, aby sa v plnej miere naplnili potreby spoločnosti, ako aj jednotlivcov. Konkrétnejšie povedané, ide tu o vytvorenie rovnováhy medzi počtom absolventov základných škôl vyznačujúcich sa určitou úrovňou schopností a skladbou ich subjektívnych záujmov a potrieb na jednej strane a spoločenskou objednávkou vychádzajúcou z možností a potrieb spoločnosti na druhej strane. Je jednoznačne a nespochybniteľne dokázané, že táto rovnováha je zásadným spôsobom narušená. Práve tak je dokázané, že to má negatívny dosah hlavne na kvalitu vyučovania a uplatniteľnosť absolventov na trhu práce.
Napriek tomu pán Kusý nevidí v možnej náprave tejto nerovnováhy cestu k zlepšeniu alarmujúceho stavu, ale naopak. Obáva sa drastického obmedzenia slobody rozhodovania sa žiakov a hlavne poklesu vzdelanostnej úrovne ako nevyhnutného dôsledku poklesu počtu žiakov na gymnáziách, a tým aj možného poklesu počtu študentov na vysokých školách. Jeho obavy, čo sa týka počtu, sú oprávnené, no sotva to má čo spoločné s poklesom vzdelanostnej úrovne. Nielen odborná, ale aj laická verejnosť je predsa dostatočne informovaná o vzdelanostnej úrovni podstatnej časti súčasných vysokoškolákov a študentov na stredných školách. Slovensko je už teraz doslova zamorené vysokoškolsky nevzdelanými a v podstate oklamanými držiteľmi diplomov, ktoré sú im nanič, práve tak, ako sú mnohé gymnáziá zaplnené podpriemernými žiakmi napriek tomu, že sú poloprázdne.
A práve o týchto, v podstate podvádzaných mladých ľudí, by nám malo ísť. Treba im naliať čistého vína. Treba im ponúknuť to, čo zodpovedá ich predpokladom, a tým im ponúknuť možný úspech namiesto nevyhnutného sklamania, aj keď možno tvrdú, no predsa len realitu, namiesto síce lákavých, ale predsa len ilúzií.
Keď zasadá vláda či parlament Slovenskej republiky, občan sa musí mať na pozore. To však neznamená, že keď chce vláda urobiť niečo zmysluplné, treba ju v tom brzdiť. Keď už nie pre nič iné, tak z princípu.