Čo bude o šesť rokov, nevieme, ale čo sa môže začať už o rok, nám napovie volebná kampaň. Kandidátov bude viac ako voľných mandátov. Asi nás neprekvapí chronicky nízka volebná účasť. Otázne zostávajú témy, ktoré by dokázali nadchnúť voličov a pomôcť krajom.
Krajskí poslanci, ktorí zastupujú jednotlivé okresy, by svoj mandát mali chápať ako správcovstvo regiónov.
Zatiaľ je čas na ich formuláciu. V nich nemôže ísť iba o to, kto dokáže poraziť pravicového extrémistu v Banskobystrickom kraji, ani o to, aby sa jemu podobní nepresadili v iných krajoch. Podstata je inde. Vo vnútornom potenciáli regiónov, s čím sa počítalo už pri ich vzniku.
Eurofondy nepredstavujú nevyčerpateľné zdroje, pričom doteraz úspešní žiadatelia vedia, že jedna vec je implementácia projektov, a niečo iné je zachovanie trvalej udržateľnosti s ďalším financovaním prevádzky a činnosti z vlastných zdrojov.
Vstupujeme do posledného obdobia, v ktorom máme možnosť čerpať eurofondy, preto si treba položiť otázku: Čo potom? Eurofondy skončia a treba sa pripraviť na alternatívne financovanie regionálneho rozvoja.
Kraje by mali vedieť, že úspech investícií nezávisí len od vládnych stimulov. Ak nie je pripravené územie a k tomu kvalifikovaná pracovná sila, nikto nepostaví fabriku a do priemyselného parku nedovezie technológiu, s ktorou zamestnanci nevedia pracovať.
Samosprávne kraje majú z tohto pohľadu dva nástroje, ktorými dokážu kreovať regionálnu hospodársku politiku. Prvým je regulácia územia prostredníctvom krajského územného plánu a druhým optimálne nastavenie stredoškolskej siete.
Vláda medzičasom avizovala zásah do štruktúry stredných škôl. Nateraz nie je ani tak dôležité, akým spôsobom vstúpi do regulácie školského prostredia, ako skôr to, či tento signál bude postačovať pre budúce rozhodovanie krajských parlamentov.
Preto sa treba sústrediť aj na predstavy kandidátov na poslancov. Krajskí poslanci, ktorí zastupujú jednotlivé okresy, by svoj mandát mali chápať ako správcovstvo regiónov.
To si žiada aj zodpovednejšiu reguláciu školskej siete – podľa potrieb trhu práce. Samosprávy, okrem iného, určujú počty tried v učebných a študijných odboroch pre všetky školy vrátane súkromných a cirkevných.
Svojím rozhodnutím môžu podporovať školy, ktoré ponúkajú absolventov nielen pre vysoké školy, ale aj pre zamestnávateľov. Čím viac na to budú prihliadať, tým viac môžu dať stredným odborným školám pridanú hodnotu v perspektíve žiakov pracovať v oblasti, ktorej sa venovali počas štúdia.
Takto sa dajú udržať terajší a prilákať noví investori a podporiť rast zamestnanosti i regionálnej ekonomiky. Pri školách je potrebné podporovať aj ich, nazvime to, vedľajšiu hospodársku činnosť.
Teda vlastný potenciál, ktorým dokážu zlepšovať svoje hospodárenie, a aby svoj rast nespájali len s náborom žiakov. Stredné školy a rôzne sociálne zariadenia majú v rámci krajskej hospodárskej politiky perspektívu z hľadiska podpory regionálnej produkcie, čo je ďalší rozvojový impulz.
Vznik samosprávnych krajov sprevádzala snaha, aby nabehli na systém finančného vyrovnávania. Bežný model v zahraniční je postavený na tom, že časť financií z bohatších regiónov sa presúva do investícií v chudobnejších. Cieľom je adresná podpora zaostalejších regiónov, čo napokon pomáha kraju ako celku.
Nepotrebujeme prehliadku kompetencií krajov, aby sme mohli konštatovať, že vnútorný potenciál krajov je potrebné výrazne viac využívať. V každom prípade budú krajské voľby o voličoch aj o témach.