Poznámky k štúdii Štefana Markuša

Rozsiahla štúdia bývalého veľvyslanca v Budapešti Štefana Markuša Prečo islamský svet nenávidí kresťanskú civilizáciu? (2016) hľadá odpovede na otázku nenávisti islamských radikálov voči kresťanstvu. Ja by som iba dodal: aj voči belošskej civilizácii v Európe a Severnej Amerike.

17.12.2016 09:00
debata (4)

Autor správne poznamenáva hneď v úvode, že "motivácia samovražedných atentátnikov je komplexný fenomén a iba zdanlivo súvisí s problémom multikulturalizmu“. Vrelo súhlasím, terajšie vlny pravicového radikalizmu, populizmu a xenofóbie sú dozaista nebezpečné a môžu ohroziť celý doterajší civilizačný vývoj za uplynulých 70 rokov v Európe i v Amerike.

Markušova štúdia je hlbokou intelektuálnou analýzou nepríjemných problémov európskeho dneška aj budúcnosti spolunažívania kresťanskej a islamskej civilizácie.

Zdá sa mi, že to súvisí aj s vleklou hospodárskou krízou v krajinách Západu, pretože v období hospodárskej konjunktúry je obyčajne vyššia priemerná úroveň tolerancie a porozumenia v spoločnosti aj voči multikulturalizmu.

Druhá motivačná úroveň džihádizmu je daná komplexmi menejcennosti islamistov z vyspelej Európy a Ameriky. Stačí si zobrať ľubovoľné kritériá sociálnej stratifikácie, vo všetkých je príznačná intelektuálna, kultúrna, vedecká a ekonomická prevaha kresťanských štátov, v širšom zmysle belošskej civilizácie nad islamskou civilizáciou, ktorá akoby zaspala dobu. Za to však nemôžu kresťania, ale samotné islamské národy.

Napríklad v Bezpečnostnej rade OSN spomedzi 5 stálych členov sú 4 štáty reprezentantmi belošskej (kresťanskej) kultúry (USA, Francúzsko, Veľká Británia a Rusko) a len 1 štát (Čína) je ázijský, čiže trvá mocenská, geopolitická a vojenská prevaha krajín s kresťanským zázemím. Islamské štáty sú proste mimo progresu.

Zoberte si nositeľov Nobelovej ceny: ešte drvivejšia prevaha vedcov belošskej civilizácie. Šport, kultúra, služby, umenie, kozmický výskum atď., čokoľvek čo chcete. V islamistických radikáloch rastie bezmocnosť vyvolávaná komplexom menejcennosti z takéhoto stavu. Jediné, v čom sa dokážu revanšovať kresťanstvu, je násilie a terorizmus.

Dá sa súhlasiť aj s tým názorom, že "problémy pri zmiešavaní kultúr nie sú nové“ a „v čase postmoderny a v podmienkach neoliberalizmu nadobudli charakteristické črty, ktoré sú už neodvrátiteľné“. Taktiež je možné súhlasiť so záverom autora, "že obava pred islamizáciou Európy je neoprávnená“.

Vyspelejšia civilizácia a kultúra si nielen dokáže udržiavať svoju prevahu, ale ju dokáže aj stupňovať ďalej. História na to poskytuje množstvo príkladov. Stačí si len pripomenúť revolučný rok 1989 v strednej Európe: len čo Rusko uvoľnilo okovy tunajších národov, ihneď sa prejavila civilizačná prevaha európskej, kresťanskej, západnej kultúry nad dovtedy nanútene oslavovanou kultúrou sovietskou.

Je civilizačne nadpriemerným potenciálom, že, ako píše ďalej Markuš, "stredný Európan ale proklamuje aj svoju multinárodnostnú identitu. Hrdo sa hlási napríklad k nemecko-českej, slovensko-maďarskej, slovensko-českej, poľsko-ukrajinskej či k inej zmiešanej identite. Dnes sa už dokonca hlásime aj k európanstvu“.

A tak je to správne, uvedený "kríženecký potenciál“ môže byť hnacím motorom historického napredovania modelu visegrádskej spolupráce v rámci formátu V4, prípadne i ďalších záujemcov, ako je napríklad Rakúsko. Nepovažujem to za prehnané, ak naši dnešní politickí lídri hovoria o veľkom dynamickom potenciáli V4 pre celú EÚ. Iba by sa zišlo byť trocha viac otvoreným aj voči biologickým hnacím silám diverzity.

Žiaľ, faktom je, že najmä európska civilizácia v oblasti demografického vývoja trpí už dlhší čas vnútrodruhovou degeneráciou, proti ktorej by sa zišlo obohatiť aj príslušníkmi iných kultúr a to vo väčšej miere, než to bolo doteraz. Inštinktívny, pudový strach šírený politickými radikálmi a extrémistami nie je namieste.

Vyspelejšia civilizácia len tak ľahko nepodľahne zaostalejšej. Totiž, ak by k tomu obávanému vývoju šírenému radikálmi došlo aj u nás, bol by to skutočne asi kolaps civilizovaného ľudstva. Na takú samodeštruktívnu úlohu kresťanstvo nesmie pristúpiť za žiadnych okolností. Početná prevaha islamistov nič neznamená, to nie je kvalitatívny ukazovateľ.

Markušova štúdia je mimoriadne hlbokou intelektuálnou analýzou nepríjemných problémov nášho európskeho dneška aj problémov budúcnosti spolunažívania kresťanskej a islamskej kultúry a civilizácie. Obsahuje veľké množstvo originálnych a novátorských náhľadov na uvedenú problematiku a pritom nám ponúka aj možné východiská riešenia nemalých výziev európskej integrácie.

Odporúčam využiť všetky dostupné informačné fóra na jej publikovanie a šírenie. Najmä pre mladšiu generáciu, ktorá je teraz bombardovaná nezodpovedným prístupom radikálov a extrémistov k uvedeným otázkam spolunažívania kresťanstva s islamom na sociálnych sieťach.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #kresťanstvo #multikulturalizmus #islamskí radikáli