Veľká výzva pre rok 2017

Veľkou výzvou pre Slovensko v nadchádzajúcom roku bude podľa predsedu vlády Roberta Fica riešenie nedostatku pracovnej sily.

02.01.2017 08:00
debata (5)

„Dnes firmy doslova kričia a dožadujú sa nových pracovných síl,“ uviedol pre agentúru SITA. Zrejme reagoval na návštevu Peugeotu pri príležitosti jeho desiateho výročia príchodu do SR, no i na opakované požiadavky zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu od bratislavského Volkswagenu a pod.

Projekt duálneho vzdelávania, ktoré tu kedysi pod iným názvom dlho a dobre fungovalo, je jednou z reakcií na tieto naliehavé volania. Ministerstvo práce začalo pre Peugeot školiť 200 dlhodobo nezamestnaných a ponúka pomoc pri nábore chýbajúcich 600 zamestnancov pre štvrtú zmenu.

Iba v prípade, ak by sa kvótu nepodarilo naplniť, súhlasilo by s „dovozom“ pracovníkov zo zahraničia. Dnes trnavská automobilka zamestnáva asi tri stovky Srbov a Rumunov a bratislavskej malo prísť v novembri vypomôcť niekoľko stovák zamestnancov z maďarského Audi Hungaria.

Našich migrantov za prácou je v Česku, vo Veľkej Británii a v Írsku, Rakúsku, či inde v Európe niekoľko stotisíc. Prečo sa teda vláda zdráha súhlasiť s „dovozom“ niekoľko stoviek kvalifikovaných robotníkov zo zahraničia?

Najnižšia miera nezamestnanosti

Nezamestnanosť v novembri klesla pod deväť percent a takmer dosiahla úroveň z decembra 2008. Napriek tomu počet uchádzačov pripravených ihneď nastúpiť do práce je takmer 240-tisíc. Ak je nezamestnaných tak mnoho, prečo sa nedarí naplniť náborové čísla automobiliek? Minister Ján Richter si zrejme nemyslí, že všetkým evidovaným nezamestnaným sa nechce pracovať, a preto by pred „dovozom“ migrantov dal prednosť domácim nezamestnaným. Premiér by zase nerád otváral hranice pre cudzincov z iného dôvodu. Keby bola opozícia k niečomu, mohla by mu vyhodiť na oči, že vláda míňa prostriedky daňových poplatníkov na dovoz zamestnanosti zo zahraničia!

Výhody, ktoré sa poskytujú všetkým trom už etablovaným automobilkám a novej v Nitre napr. podľa zákona o investičných stimuloch, ale aj náklady na prípravu lokality pre JLR zahrnujúcej 31 kilometrov cestnej infraštruktúry, nový železničný terminál a pod. sú predsa hradené z daní. Štát v roku 2015 (údaje za rok 2016 ešte nie sú k dispozícii) schválil investičnú pomoc pre 17 projektov (bez JLR) vo výške 43 miliónov eur, ktorými sa malo vytvoriť 2 100 pracovných miest, t. j.  jedno miesto nás priemerne stálo „iba“ 212,5 tisíca eura.

Ak pridáme investičnú pomoc, ktorú JRL v SR získa vo výške 130 miliónov eur, a predpokladaných 28 stoviek nových miest (bez vyvolanej zamestnanosti), náklady na jedno pracovné miesto dosiahnu viac ako 35-tisíc! Britskí či iní západoeurópski zamestnávatelia od svojich vlád nedostali nič, aby zamestnali milióny migrantov z východnej Európy! Majú byť zahraniční investori podporovaní, i keď zamestnávajú cudzincov?

Vláda by sa mohla brániť, že ak neuspokojí požiadavky automobiliek na „dovoz“ zahraničných pracovníkov, mohla by niektorá z nich v budúcnosti odísť a to by urobilo v slovenskej zamestnanosti poriadnu dieru. Urobilo by to i dieru v príjmoch sociálnych fondov a v štátnom rozpočte.

Trvalo desať rokov, kým VW prestal ťažiť z daňových prázdnin a začal odvádzať daň do štátneho rozpočtu SR. Je pravdou, že novým investorom trvá určitý čas, kým vytvoria zdaniteľný zisk. Podľa dostupných údajov ani v roku 2013 spoločnosť VW, s. r. o., Slovakia nepatrila medzi platcov dane, iba v roku 2015 sa všetky tri automobilky Kia, VW a PCA vyšplhali na rebríčku medzi prvých platiteľov daní.

Rekordný nárast hypotekárnych úverov

Pracovať v automobilke Jaguar Land Rover by chcelo až 40-tisíc záujemcov. Predpokladajme, že by sa našlo 2 800 kvalifi­kovaných robotníkov, ktorých žiada JLR na svoj rozbeh. Ak je v iných krajoch vyššia miera nezamestnanosti ako v Nitrianskom, prečo ľudia bez práce nemigrujú z jedného regióna do druhého? Nechce sa im? Vieme dobre, že dôvody sú iné. Jedným z nich je, že sa až v 90 percentách stali nevoľníkmi pripútanými k svojim rodinným domom a bytom, ktoré si kúpili.

Kedysi sa firmy starali o prístrešky pre svojich zamestnancov. VW pre nich v sídle automobilky vo Wolsfburgu založil – dnes najbohatšie mesto v Nemecku. Baťa vybudoval Baťovany, no ubytovne pre robotníkov či bývanie pre ich rodiny zabezpečovali aj Dynamit Nobel, fabrika Stollwerck v Bratislave atď. Keby takúto sociálnu funkciu plnili dnes, neobstáli by vraj v globálnej  súťaži.

Zákonná povinnosť zabezpečovať sociálne či nájomné bývanie, ako je to v mnohých západných štátoch, u nás neexistuje. V Holandsku na 1 000 obyvateľov pripadá takýchto bytov okolo 150, v škandinávskych krajinách a v Rakúsku okolo stovky. Koľko je ich na Slovensku?

Ich nedostatok, popri nízkych úrokových sadzbách. vysvetľuje nárast hypotekárnych úverov, ktorý znepokojuje NBS. Nemalo by riešenie tohto nedostatku byť veľkou výzvou pre rok 2017? A nielen pre automobilky.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba