Druhá Renziho vláda

Taliani dostali na konci roka pod vianočný stromček novú vládu. Či lepšie povedané staronovú vládu. Dnes, keď už poznáme mená ministrov a štátnych tajomníkov jednotlivých rezortov, je jasné, že tamojšia exekutíva sa zmenila len minimálne a je doslova kópiou tej predchádzajúcej.

15.01.2017 22:00
debata

Premiér Matteo Renzi síce po neúspešnom referende o ústavných reformách odstúpil, no jeho politický vplyv vo vláde ostal. Trochu nadnesene povedané, je to vlastne druhá Renziho vláda… Aj samotný nový ministerský predseda Paolo Gentiloni je blízky expremiérov človek a je všeobecne známe, že obaja sa navzájom dlhodobo podporujú.

Gentiloniho exekutíva bude musieť staviť najmä na ekonomické otázky a na riešenie migračnej krízy.

Gentiloni síce nepatril do prvého sledu možných adeptov na funkciu predsedu vlády, no prezident republiky Sergio Mattarella sa po schôdzke s Renzim rozhodol práve pre neho. Doteraz pomerne politicky a mediálne nevýrazný, no našťastie nekonfliktný a skôr zmierlivý politik, sa dostal do kresla premiéra z funkcie ministra zahraničných vecí.

Na zložení vlády však ani nie je natoľko prekvapujúce meno človeka, ktorý ju povedie. Ide skôr o niektorých ministrov a štátnych tajomníkov, ktorí sa do nej zrejme museli za každých okolností dostať, a preto sa im ušli pomerne neočakávané rezorty. Je jasné, že Gentiloni ergo Renzi musel akceptovať návrhy koaličných partnerov, bez podpory ktorých by sa vládu nepodarilo zostaviť.

A tak sa napríklad dlhoročný minister vnútra a silný koaličný spojenec z Novej centristickej pravice Angelino Alfano stal zrazu ministrom zahraničia. Vrcholom všetkého je však osud exministerky pre reformy Marie Eleny Boschiovej, ktorej návrh ústavných reforiem občania odmietli v referende. Akoby sa nič nestalo, našlo sa jej teplé miestečko v novej exekutíve!

Niektorí z ministrov už hneď po vymenovaní narobili novému premiérovi vrásky na čele. Nová ministerka školstva Valeria Fedeliová napríklad vo svojom oficiálnom životopise uviedla, že má vysokú školu, no nebola to pravda.

Minister práce Giuliano Poletti sa zasa lakonicky vyjadril, že Taliani, ktorí odišli za lepšími ekonomickými podmienkami do zahraničia, krajine chýbať nebudú. Otázniky sa tiež začínajú vynárať nad minulosťou ministra športu Lucu Lottiho. Všetky tieto súvislosti rozzúrili občanov na sociálnych sieťach až natoľko, že nových ministrov vyzvali na okamžité odstúpenie. Lenže názor občanov je jedna vec a koaličné dohody druhá vec…

Je však potrebné dodať, že proti Polettiho výrokom sa postavili aj desiatky mládežníckych organizácií Demokratickej strany z celej krajiny – téma úniku mozgov do zahraničia a obrovská nezamestnanosť mladých ich nenechala ľahostajnými a je správne, že na nešťastné výroky upozornili aj stranícku centrálu.

V prípade ministerky školstva by sa jej skratové konanie dalo so zaťatými zubami pripísať akejsi „nováčikovskej dani“, keďže sa vo vláde ako jedna z mála objavila po prvý raz. Žiaľ, takéto zbytočné excesy vyvolávajú nedôveru občanov v novú vládu a nahrávajú antisystémovým stranám, ktoré čakajú na akýkoľvek chybný krok vládnej zostavy.

Personálna politika je však len začiatok, dôležité bude celkové smerovanie a prvé kroky novej vlády. Z viacerých ministerských pozícií zaznievajú výrazy ako zodpovednosť a stabilita. Gentiloniho exekutíva bude musieť staviť najmä na ekonomické otázky a na riešenie migračnej krízy.

Vláda už stihla pripraviť rekapitalizačný plán na vytvorenie tzv. záchranného fondu a sľubuje aj ďalšie reformy. Keďže ide o tzv. prechodnú, takmer bez zmien pokračujúcu vládu, médiá a ani opozícia jej nechcú dať ani sto „zahrievacích“ dní.

Nový kabinet bude musieť doviesť krajinu k predčasným voľbám tento rok alebo k riadnym voľbám v roku 2018. Bez ohľadu na dátum by si už Taliani konečne zaslúžili vládu a premiéra, ktorých si zvolia vo voľbách a ktorí budú naozaj reprezentovať ich hlas.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #Matteo Renzi #Paolo Gentiloni