Najmä vo februári, kým nezačne platiť nový grafikon, budú prepravné kapacity na tejto trati výrazne oklieštené. A hoci sa majiteľ RegioJetu rád oháňa verejným záujmom, obeťou bude tak ako vždy zákazník…
Táto kauza opäť ukazuje na staré problémy – zisky sú súkromné, straty verejné, ergo štát má povinnosť dopravu zabezpečiť, súkromník má právo skončiť, kedykoľvek si zmyslí. Tá asymetria je do očí bijúca.
Jeden konkrétny príklad: keď šéf RegioJetu Radim Jančura vyhlási, že „jedálenské vozne ničia ekonomiku“, tak ich jeho súpravy jednoducho nemajú a nikto to nerieši. Ak by reštauračné vozne v IC vlakoch zrušil štátny prepravca, hneď by bol oheň na streche! Cestujúci sú zvyknutí na určitý štandard a ekonomické aspekty neriešia.
Slovenské železnice denne vypravia 1 450 vlakových súprav. Keďže štát má povinnosť zabezpečiť obslužnosť na území celej republiky, znamená to, že mnohé z vlakov sú dotované. Samozrejme, ide o to, aby železnice hospodárili s čo najmenšou stratou. Otázne však je, či železnice ako celok môžu byť vôbec ziskové.
A tým sa dostávame k otázke, akým spôsobom chcú zisk na tratiach dosahovať súkromní prepravcovia. Buď budú na vybraných tratiach jazdiť so štátnou dotáciou (ako RegioJet na trati Bratislava – Komárno), alebo nebudú jazdiť vôbec (Bratislava – Košice).