Trump a európska neistota

Európa sa ocitla v dosť zložitej situácii. Tú ešte znásobilo zvolenie Donalda Trumpa. Nik nevie, ktoré jeho slová platia.

22.01.2017 16:00
debata (33)

Nevieme ani to, či sa jeho výroky budú uvádzať do praktickej politiky. K americkému prezidentovi sa vyjadrujú psychológovia, lekári, právnici, historici a samozrejme aj politici. Vzniká tak mozaika, ktorá zodpovedá dnešnému rozpoloženiu. Dúfajme, že z neistoty nakoniec vyplynie niečo pozitívne.

Spojené štáty sledujú predovšetkým svoje vlastné záujmy, a to na úkor zvyšku sveta. Je to prirodzené a Európa má to šťastie, že v mnohom sa naše záujmy prekrývajú. Môže jedinec zmeniť pomery nielen vo vnútornej, ale aj v zahraničnej politike? Mení sa skutočne pre nás niečo zásadným spôsobom? Alebo môžeme stavať na stabilitu a kontinuitu americkej politiky, ktorá prepája napríklad Reaganovu či Clintonovu éru so súčasnosťou? Aký vplyv môže mať nástup Trumpa na bezpečnosť v Európe?

Vychádzam z predpokladu, že existuje dlhodobé spojenectvo, ktoré vznikne na základe mnohých podôb, koniec koncov hovoríme o euroatlantickej civilizácii. Jej základ tvorí najmä kultúra, ktorá je vo svojej podstate veľmi konzervatívna.

Zásadný obrat či zmeny v tomto spojenectve sa teda čakať nedajú. Navyše po desiatky rokov či stáročia utvárané pozície a politika USA etablovali do stabilných a rešpektovaných politických inštitúcií. Ich podstatu aj orientáciu počas štyroch rokov zmeniť nemožno. Od Trumpových oponentov navyše počúvame, že Európa má v Amerike veľa priateľov, obávať sa vraj nemusíme. Keď sa rozširovalo NATO o krajiny strednej Európy, právom sme tento krok považovali za jeden zo zásadných bezpečnostných opatrení v tomto priestore. Na jar 2016 Trump hovoril o tom, že je NATO zastarané, o niečo neskôr k tomu pridal, že nechce „sypať peniaze do Európy" a pred niekoľkými dňami svoje slová o zastaranosti zopakoval.

Šokujúce je, že medzi NATO a USA si môžeme dať znamienko rovnosti. Kritiku aliancie by sme skôr čakali napríklad z Francúzska, ale od USA? Ak sa pozrieme na to, kto Trumpa obklopuje, potom s podobnými názormi sa nestretneme u nikoho z nich. Trumpove slová, samozrejme, môžu byť podnetom pre zostávajúcich členov: ak sa chcete cítiť bezpečne, buďte viac aktívni, dávajte viac peňazí na svoju obranu a dodržujte záväzky, ktoré ste dali. V tomto smere Trumpova kritika môže byť užitočná. Ťažko si totiž predstaviť situáciu, že by Spojené štáty nepotrebovali spojenca.

Donald Trump je výrazom nespokojnosti časti Američanov, politikom, ktorý vzišiel z demokratických volieb, nie je však podporovateľom liberálnej demokracie. To, že Trumpovo víťazstvo vítajú Vladimir Putin, Marine Le Penová, Viktor Orbán, či Geert Wilders, o niečom svedčí. Európska politika môže byť v budúcom období doménou týchto osobností a ich predstáv. Liberálna demokracia má dnes priveľa nepriateľov, tak vonkajších, ako aj vnútorných. Maďarský premiér síce hovorí o „liberálnej nedemokracii", aby podčiarkol všetky jej negatíva, a v súvislosti s Trumpom sa zmieňuje o jej konci a návrate skutočnej demokracie. Podobné slová zaznievajú aj z Pražského hradu. Zemanov poradca Hynek Kmoníček hovorí o tom, že Trump je výkrik proti rozpadu amerického sveta.

Skrátka a dobre, ak sa nestane niečo neočakávané, vzťahy medzi Európou a USA sa výrazne nezmenia. Trumpovo zvolenie však pre EÚ prináša dvojaký impulz. Po prvé: pre nástup „skutočnej demokracie". Marine Le Penová, Viktor Orbán, Jarosław Kaczyński sú politici, ktorí odmietajú prehlbovanie Európskej únie a stavajú na spoluprácu národných štátov. Po druhé: Trump očakáva vystúpenie niektorých členov z únie. Znepokojujúce je to, že pre jednotu EÚ zrejme neurobí nič. Amerika je totiž veľmi ďaleko.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #Donald Trump