Frčky do nosa Smeru a SNS

Medzi koaličným Smerom a Dankovou SNS sa prakticky od volieb vedie tichá a starostlivo skrývaná vojna o časť prelietavého, národne orientovaného voličstva.

24.01.2017 09:00
debata (77)

Smer v dlhodobom prieskume voličských preferencií prichádza o časť svojich voličov nielen pre svoje vlečúce sa medializované kauzy (Bašternák, Váhostav, teta Anka atď.), ale i kvôli najväčšiemu podielu vládnej zodpovednosti v trojkoalícii v očiach frustrovaného a nespokojného voliča.

Ficov Smer preto od jesene hľadá účinný marketingový manuál, ako poklesu svojich preferencií zabrániť a vymaniť sa z politickej i mediálnej defenzívy. Na niektorých aktivitách bezzubej opozície sa mlčky a pasívne priživovala aj čoraz konkurenčnejšia SNS po heslom: čím horšie pre Smer, tým lepšie pre SNS.

Aj kvôli zofenzívneniu mediálnej stratégie predsedu vlády a Smeru sa pod vedením Erika Tomáša na Úrade vlády začal formovať viacčlenný tím, ktorý by mal v médiách i na sociálnych sieťach dostať najsilnejší vládny subjekt – Smer-SD z defenzívy a zastaviť pokles jeho preferencií. Nová mediálna stratégia mala uzrieť svetlo sveta ešte v novembri pred výročným snemom Smeru a verejnosť ju začína v prvých výstupoch registrovať po novom roku.

Paradoxom novej marketingovej ofenzívy Tomášovho tímu je, že to, čo Smer a SNS pred vlaňajšími voľbami a tesne po nich zazlievali nesúrodej opozícii nesystémových strán (OĽaNO, Sme rodina a SaS), našlo živnú pôdu aj v ich stratégii. Ak Smer ešte donedávna matovičovcom, kollárovcom a sulíkovcom zazlieval bezobsažný a lacný populisticko-bulvárny marketing, ktorý podprahovo vystužuje mediálne profily ich lídrov do „ľudskejšej“ podoby, po novom ním až tak nepohŕda. Aj Smer bez mediálneho humbugu začal klásť zvýšený dôraz na komunikáciu Smeru cez sociálne siete a internet. Ak predtým politicky pranieroval často účelové statusy lídrov neštandardných opozičných strán na sociálnych sieťach na úkor serióznych programových projektov, po novom roku akoby pristúpil na ich populistickú mediálnu stratégiu úspešnú najmä medzi mladými a mestskými voličmi (premiérov status v kuchynke Úradu vlády, ranný beh na dunajskej hrádzi, maznanie sa so svojím psom).

Líder Smeru podľa nového komunikačného manuálu vládnych poradcov priostril aj svoju rétoriku hlavne voči novinárom a médiám. V očiach verejnosti ich vystavil tvrdej kritike a oponentúre, že neférovo podkopávajú nohy jeho strane a koaličnej vláde. Že účelovo manipulujú verejnú mienku nekorektnými informáciami a protivládnym, ba doslova protislovenským postojom sa ich snažia v očiach verejnosti za každú cenu škandalizovať.

Tento kontroverzný trend komunikácie s médiami a verejnosťou si však neosvojili všetci lídri Smeru. Fakticky sa objavil iba v postojoch premiéra a v ironickejšej podobe u ministra vnútra Kaliňáka. Vľúdnejšiu tvár médiám nastavujú podpredsedovia Smeru a ministri Maďarič, Kažimír, Pellegrini aj Žiga. Aj keď formálne prejavujú k ich konfliktnej rétorike lojalitu, neselektujú medzi novinármi, neodmietajú ani tým najkritickejším spomedzi nich odpovedať na ich nepríjemné otázky. V najhoršom volia taktnejšiu oponentúru k ich vnímaniu Smeru či vládnej koalície bez nadbytočného propagandistického a dnes tak módneho zosmiešňovania z nekompetentnosti či zaujatosti v médiách. Tým nastavujú v očiach verejnosti aj prijateľnejšiu komunikačnú tvár Smeru.

Aby zamedzili masívnejšiemu odlevu svojich voličov najmä ku koaličnému konkurentovi – SNS či k najobľúbenejšiemu slovenskému politikovi Andrejovi Dankovi, pustili sa do ostrého marketingového súboja s ním a SNS o priazeň národne orientovaného voliča. Kým predseda parlamentu prijíma na Vodnom vrchu našu najlepšiu slalomárku Veroniku Zuzulovú a otca Vlhovej, aby sa priživil na ich popularite nenáležitým zasahovaním do ich sporu so Slovenskou lyžiarskou asociáciou a vyrobil si z vlastného ministra, ktorý to má v popise práce iba poslušného „tajtrlíka“, Robert Fico na revanš kortešuje národne cítiaceho voliča priamo v Matici slovenskej a sľubuje jej finančné vystuženie na takej úrovni, o akej sa Dankovi mimo exekutívy iba sníva. Ale keď sa Danko obul do nominanta konkurenčného Smeru na čele „nezávislého“ regulačného úradu a pohrozil, že jeho strana nikdy nepodporí zvýšenie cien energie, premiér Fico okamžite rozhodnutím vlády „zabezpečil“ návrat k starému nastaveniu bez zvýšenia poplatkov, aby si víťazstvo nepripísal jeho úhlavný koaličný konkurent.

Bizarným vrcholom tejto nevyhlásenej koaličnej vojny o voliča medzi Smerom a SNS, ktorá vyvolala rozhorčenie verejnosti, je rivalita politických sokov vládnych strán v takej spoločenskej ničomnosti, ako je počet frčiek na výsluhových epoletách svojich lídrov. Keď môže byť armádnym plukovníkom Fico, Maďarič či Jahnátek, prečo by nemohol byť Danko aspoň kapitánom? Nie je to už výsmech do očí voličom oboch kohútov na koaličnom smetisku?

© Autorské práva vyhradené

77 debata chyba
Viac na túto tému: #SNS #Smer