Exekútor v Budapešti

Počas Putinovej návštevy v Budapešti zneli aj disharmonické akordy. Naznačovali, že v rusko-maďarských vzťahoch nie je všetko v poriadku. O čom vlastne rokovali?

07.02.2017 14:00
debata (3)

Predovšetkým o budúcnosti jadrovej elektrárne v Paksi. Vláda Viktora Orbána si je vedomá, že bez finančnej injekcie Ruskej federácie (RF) dobudovanie a zmodernizovanie energetického gigantu nie je možné. Súčasne však čelí kritike zo strany EÚ, lebo realizácia projektu sa začala bez verejného obstarávania. Navyše existuje domáci nesúhlas s ruským úverom. Finančníci argumentujú, že v súčasnosti existujú na trhu výhodnejšie úvery ako ponuka z RF.

Na otázku, či sa Maďarsko nepokúsi o úver s nižšou úrokovou sadzbou, premiér odpovedal, že rozprava o úveroch nebola na programe dňa. „Nechceme spochybniť staré dobré dohody“ – dodal. Putin však vyhlásil, že: „Existujú aj iné možnosti financovania projektu, napríklad namiesto 80-percentného krytia nákladov môžeme ponúknuť aj 100 % krytie.“ O prijatí či neprijatí tejto ponuky dostavby Paksu informácie neprenikli.

Putin nenavštevuje Budapešť ako filantrop. Vystupuje skôr v úlohe exekútora. Že by v Maďarsku platilo vylepšené porekadlo: „Buďme priateľmi a neplaťme si dlžoby!?“

Inou témou boli dodávky zemného plynu. Putin sa zaručil, že plyn bude prúdiť aj po roku 2021. Vládu dokonca uistil, že „RF nikdy nenaznačila z politických dôvodov zastaviť tok plynu cez Ukrajinu“. Občania sa iba dozvedeli, že rokovali aj o alternatívnych možnostiach plynovodu. Putin pripomenul, že okrem južnej, tzv. tureckej, trasy, ktorá figuruje zatiaľ iba na papieri, existuje aj severná trasa, ktorá vedie cez Slovensko. Orbán svojmu kolegovi pritom s úsmevom poznamenal, že „cez tú trasu prúdi nejako málo plynu“.

Dôležitou agendou rusko-maďarských vzťahov je zahraničný obchod. Naši južní susedia problém poklesu obchodnej výmeny medzi RF a Maďarskom vysvetľujú paradoxne. Obviňujú jednoznačne EÚ a embargo na výmenu tovarov. Orbánova administratíva vykazuje prehnanú stratu 6,5 miliardy dolárov, o ktoré Maďarsko pre protiruské sankcie prišlo, a hľadá možnosti, ako ju nahradiť. Maďarskí experti síce spresňujú oficiálny vládny odhad strát na 3,6 miliardy dolárov s poukazom na fakt, že už v roku 2014 export RF do Maďarska poklesol zo 7,2 miliardy na polovicu, čo nemohlo byť  zapríčinené sankciami.

Poslednou a vari najdôležitejšou témou Putinovej návštevy boli ruské investície v Maďarsku. Obe strany naznačili nové možnosti recipročných investícií. Samozrejme, Orbán má väčšie očakávania. Ma­ďarsko aj RF sú sankciami postihnuté a pociťujú ich najmä výrobcovia potravín. Je známe, že RF sa napriek tomu usiluje o sebestačnosť v produkcii potravín. Orbán je zástancom zrušenia sankcií, ale obnoviť export maďarských potravín do RF si pre reálnu hrozbu zablokovania európskych fondov nemôže dovoliť.

Putinovi preto ponúka lukratívny projekt rekonštrukcie budapeštianskeho metra. Táto ponuka znie prinajmenšom tak vzrušujúco ako jeho ponuka spred dvoch rokov vybudovať v RF futbalové štadióny pre blížiace sa majstrovstvá sveta vo futbale (v roku 2018). Na „štadióny“ Putin nereagoval a Orbán túto tému teraz ani nezopakoval (zrejme vybudovať štadióny za rok je aj pre „rýchlostaviteľov“ z Maďarska nereálne). Obnova metra s ruskou účasťou je dobrý „biznis“, i keď riskantný, najmä z hľadiska skúseností v minulosti.

Je známe, že najväčšia ruská investícia v Maďarsku sa doteraz udiala v železiarni Dunaferr, a. s., ktorých majoritným vlastníkom t. č. je štátna Vnešekonomban­k (VEB). Problémom je, že Dunaferr nie je „success story“ pre VEB. Od roku 2011 „vyrobili“ stratu približne 300 miliónov eur. Podobne dopadli aj ruské investície do leteckej spoločnosti Malév, ktorá zbankrotovala. V roku 2007 sa jej väčšinovým majiteľom stal ruský oligarcha B. A. Berezovskij. V roku 2009 však od zmluvy odstúpil a Berezovského pohľadávky prevzala VEB s účasťou Aeroflotu. Štátny Malév ako menšinový akcionár v rokoch 2007 – 2012 hromadil iba stratu. V súdnom spore Malév verzus VEB sa ruská strana dožaduje uhradiť 120 miliónov eur (lízing lietadiel, údržba leteckého parku, úroky).

Ťažko však pochopiť jednu vec. Putin nenavštevuje Budapešť ako filantrop. Vystupuje skôr v úlohe exekútora. Že by v Maďarsku platilo vylepšené porekadlo: „Buďme priateľmi a neplaťme si dlžoby!?“

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Maďarsko #Budapešť