Koho si opozičná politická strana vyberie za poradcu, je jej vec. Neplatí to však vtedy, keď politická strana vládne. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant vládnej strany Smer-SD) sa krátko po príchode na ministerstvo rozhodol za poradcu ministerstva nominovať Tomáša Szalaya. Toho istého, ktorý bol v rokoch 2003 – 2004 členom „reformného tímu“ ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Drucker nemusel pozývať Zajaca, s Tomášom Szalayom sa Zajac na ministerstvo vrátil. Vrátil sa tam jeho duch.
Možno sa zdá, že hovoriť o reinkarnácii ducha R. Zajaca v najnovšie pripravovaných opatreniach ministerstva je prehnané. Nie celkom.
Zajacove dvadsaťkorunáčky boli folklórom v porovnaní s tým, ako R. Zajac „zreformoval“ slovenské zdravotníctvo. Transformácia zdravotných poisťovní na a. s., t. j. na obchodné spoločnosti, ktorým ide predovšetkým o zisk, transformácia nemocníc na a. s. a tak ďalej dostali sektor zdravotníctva do ešte horšej pozície ako pred reformou. Najhoršie pri tom je, že niektoré „reformné“ kroky nie je jednoduché zvrátiť. Presvedčila sa o tom i predchádzajúca vláda, ktorá od projektu jednej zdravotnej poisťovne odskočila. Ňou navrhované riešenie bolo nákladné a o iné sa nepokúsila.
Čo chystá MZ SR
Možno sa zdá, že hovoriť o reinkarnácii ducha R. Zajaca v najnovšie pripravovaných opatreniach ministerstva je prehnané. Nie celkom. Dosahovanie vyššej efektívnosti sa, ako za Zajaca, zamieňa s ekonomizáciou zdravotníctva. Príkladom je rušenie pohotovostí, ale aj prizeranie sa pochybnému rušeniu oddelení v nemocničných zariadeniach, ktoré sú financované z verejných zdrojov. Možno sa ušetria nejaké prostriedky poisťovniam, ale dostupnosť verejnosti k zdravotnej starostlivosti sa ešte viac zhorší.
Zamedziť zneužívaniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa stáva kritériom nastavenia niektorých nástrojov. Jeho filozofiou, ktorá nie je nová, je trestať všetkých za niekoľkých. Inými slovami, kvôli niekoľkým percentám tých, ktorí nezodpovedne zneužívajú napr. sociálne dávky, zdravotnú starostlivosť a pod., budú musieť platiť všetci ostatní. Tak to bude i po zavedení poplatku za „zneužívanie“ urgentného príjmu v nemocniciach. O rozsahu zneužívania presné štatistické údaje nie sú k dispozícii. Údajne v prvý rok po zavedení 20-korunových poplatkov za návštevu u lekára, aby sa obmedzili zbytočné návštevy v ambulancii, sa ich počet znížil, v druhom roku sa vrátil na pôvodnú úroveň.
Doplnkové ordinačné hodiny chcú vraj umožniť väčšiu dostupnosť lekárskej starostlivosti. Pozor však na zamieňanie si doplnkových ordinačných hodín s prednostným ošetrením, za ktoré si pacienti doplatili okolo 10 eur! Boli a sú ochotní si doplatiť, aby nemuseli na ošetrenie hodiny čakať. Lekárska starostlivosť počas doplnkových ordinačných hodín však má byť plne hradená pacientom. Poplatky, ako počúvame, by nemali byť vyššie, aké za tie isté úkony hradí poisťovňa. Môžu byť preto omnoho vyššie ako 10 eur. Iná vec je, že by malo byť povinnosťou ambulancií umožniť bezplatné objednávanie všetkých pacientov na určený čas. Ako je to všade v civilizovanom svete.
Nepochybne toto opatrenie, ktoré rozširuje súkromný sektor v zdravotníctve, zvýši príjmy lekárov poskytujúcich ambulantnú starostlivosť. Opatrenie preto radi podporia. Väčšina z nich nie je dostatočne odmeňovaná, a netreba im závidieť ani dodatočný honorár.
Rozširovanie súkromného zdravotníctva má však niekoľko závažných dôsledkov. Prvým je ďalší rast súkromných výdavkov na zdravotníctvo. Pomôže zdravotným poisťovniam, odčerpá ďalšie prostriedky pacientom. Celkové, t. j. verejné a súkromné výdavky za ostatných 15 rokov podľa OECD v SR vzrástli o jednu tretinu, súkromné výdavky (z vrecka pacienta) rástli násobne rýchlejšie: v rozmedzí 233 až 366 %. Dosahy rastu výdavkov sú dvojaké: na sociálnu situáciu jednotlivca či rodiny a ekonomické, t. j. odkrajujú z kúpyschopného dopytu.
Zdravie pre solventných
Najdôležitejším dôsledkom takéhoto opatrenia nepochybne bude, že nožnice medzi tými, ktorí si nové poplatky na doplnkovú lekársku starostlivosť budú môcť dovoliť, a tými, ktorí si ich dovoliť nebudú môcť, sa ešte viac otvoria. Protiargument, že nesolventní môžu využiť riadne ordinačné hodiny, ma neuspokojuje. Skúsenosti zo zahraničia totiž ukazujú, že je bežnou praxou lacnejšie úkony hradené poisťovňou vykonávať počas riadnych ordinačných hodín a drahšie v doplnkových ordinačných hodinách. Pravda, ak pacient na návrh lekára pristane a má z čoho platiť. Rovnaká dostupnosť k zdraviu sa za týchto okolností stáva ešte väčšou chimérou.
Počas finančnej krízy je najťažším vládnym rezortom ministerstvo financií, počas krízy v zdravotníctve je najzložitejším rezortom rezort zdravotníctva. Ani pri krízovom manažmente by sa však nemalo prehliadať, že zdravie nie je tovar a že nie je len majetkom jednotlivca, ale celej spoločnosti.