Od roku 1990 vzrástlo naše HDP o 50 %, pričom naše emisie klesli o 22 %. To znamená, že sa nám podarilo prerušiť prepojenie medzi hospodárskym rastom a produkciou emisií, a dokázali sme, že medzi cieľmi v týchto dvoch oblastiach netreba robiť kompromisy. Ešte dôležitejšia je však skutočnosť, že v globálnom meradle si čoraz viac uvedomujeme, že zmena klímy môže v budúcnosti spôsobiť omnoho väčšiu recesiu, ako bola celosvetová kríza v roku 2008. V 21. storočí sme totiž zaznamenali deväť z desiatich najteplejších rokov v histórii a rok 2016 bol najteplejší vôbec.
Ak v oblasti energetiky získame dominantné postavenie, otvoria sa nám nové obchodné možnosti, ktoré do Európy prinesú ďalšie ekologické pracovné miesta a zároveň nám pomôžu modernizovať celé hospodárstvo a „zachrániť planétu”.
Paradoxne bol rok 2016 dosiaľ najúspešnejším rokom v boji proti zmene klímy. Parížska dohoda, ktorá vstúpila do platnosti a balík Čistá energia pre všetkých Európanov veľmi dobre tlmočia pevné predsavzatie z roku 2016. V tomto balíku sme zhmotnili 90 % avizovanej rámcovej stratégie pre odolnú energetickú úniu z roku 2015. Preto som rok 2016 nazval rokom plnenia. A preto rok 2017 nazývam rokom implementácie.
Myšlienka tohto balíka nespočíva len v tom, že nám umožní dosiahnuť ciele v oblasti klímy a energetiky. Zároveň ide v zásade o nástroj modernizácie štruktúry priemyslu a hospodárstva v prospech našich občanov. Predstavuje zmenu paradigmy, pretože chceme prejsť z centralizovaných systémov fosílnych palív na menej rušivý model, ktorý sa vyznačuje väčšou mierou decentralizácie, dekarbonizácie, demokratizácie, diverzifikácie a digitalizácie.
Preto nejde len o energetiku či boj proti zmene klímy. Ide o opätovné oživenie nášho hospodárstva, jeho zdrojov rastu, pracovných miest a prosperity. Boj proti zmene klímy má zároveň veľký význam v zmysle obchodu a podnikania. Ak v celosvetovom smerovaní v oblasti energetiky získame dominantné postavenie, otvoria sa nám nové obchodné možnosti, ktoré do Európy prinesú ďalšie ekologické pracovné miesta a zároveň nám pomôžu modernizovať celé hospodárstvo a „zachrániť planétu”.
Za uplynulé dve desaťročia takmer súbežne s digitalizáciou nastal výrazný pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov a dopravy. Tento pokrok je neustálou výzvou pre tradičné obchodné modely. Vlády musia pomôcť podnikom, aby prijali zatiaľ nevyvinuté udržateľné technológie a využili nesmierne komparatívne výhody, ktoré už v Európe máme.
Odpoveď Európskej komisie na túto naliehavú povinnosť stelesňuje jej strategický plán energetických technológií (SET-plán). Koordinuje členské štáty v úsilí o vytvorenie 10 technológií, ktoré im umožnia znížiť náklady na obnoviteľné zdroje a zlepšiť ich integráciu, vyvinúť inteligentné domácnosti a všeobecne zvýšiť inteligenciu energetických systémov, rozšíriť energeticky účinné riešenia pre budovy, zvýšiť efektívnosť nákladov v priemysle, posilniť pozíciu energetických možností udržateľnej dopravy, dosiahnuť konkurencieschopnosť v odvetví batérií, zintenzívniť aktivity v oblasti vývoja inovácií v zachytávaní a uskladnení uhlíka a jeho využívaní a zvýšiť jadrovú bezpečnosť.
Tento rok je jubilejným 10. rokom snahy o posilnenie komunity, ktorá generuje inovácie. V SET-pláne sú stanovené ambiciózne ciele v oblasti výskumu a inovácií, ktoré majú podnietiť znižovanie nákladov, zvýšenie výkonu a prispieť k dostupnosti inovácií na celom svete. Aby sme dosiahli tieto ciele, v komunitách pracujúcich na inováciách užšie prepájame vysoké školy, výskumné ústavy a podnikateľský sektor, čo bolo predmetom diskusie na konferencii SET-plán v Bratislave v novembri minulého roka. Ak podporíme tieto prelomové technológie, každý bude ťažiť z nižších poplatkov za služby a z lepších služieb v sektore energetiky, dýchať čistejší vzduch a zvýši sa kvalita jeho života. Bez SET-plánu a ďalších iniciatív, ako je napríklad Horizont 2020, by naša reakcia na zmenu klímy bola obmedzená v čase, keď je najvyšší čas konať.
Vzhľadom na pokrok dosiahnutý pri presadzovaní tejto všestrannej transformácie na viac udržateľné hospodárstvo sme nedávno predstavili správu o stave energetickej únie. Zhodnotili sme, kde sa nachádzame a čo ešte musíme urobiť, aby sme vytvorili energetickú úniu, ktorá bude slúžiť rôznym potrebám 28 členských štátov. Zamysleli sme sa aj nad pokrokom v oblasti energetických inovácií a nad ďalšími krokmi, ktoré nás ešte čakajú. Stanovili sme politické priority na rok 2017. A keďže chceme, aby energetická únia mala silný sociálny a takisto zahraničnopolitický rozmer, okrem udržateľnosti procesu modernizácie hospodárstva sa budeme na domácej úrovni usilovať o transformáciu so silným sociálnym akcentom a o zvyšovanie konkurencieschopnosti a zlepšovanie vedúceho postavenia Európy v oblasti boja proti zmene klímy v globálnom meradle.