Viac lekárov, nie viac hodín

Nesúhlasím s výrokmi riaditeľa nemocnice v Bardejove a prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Mariána Petka uvedenými v denníku Pravda 18. 2. 2017. Pán prezident by chcel riadiť okrem svojich zamestnancov aj všeobecných lekárov a nariaďovať im prácu bez náležitej odmeny.

23.02.2017 09:00
debata (2)

V nemocnici v Bardejove sa odmena za službu všeobecného lekára v LSPP pohybuje na úrovni minimálnej mzdy, čo považujeme za hanbu a vykorisťovanie. Práca všetkých lekárov v systéme je dôležitá, rovnako všeobecných lekárov, ako aj anestéziológov a nedá sa zjednodušene porovnávať, ale minimálnu mzdu by mali mať garantovanú všetci.

Na Slovensku máme problém hlavne s nedostatkom všeobecných lekárov. Čakacie lehoty v čakárňach sa môžu skrátiť len vtedy, keď bude všeobecných lekárov viac, a nie keď im nariadime viac pracovať.

Všeobecní lekári ako jediní ambulantní lekári (spolu s pediatrami) majú okrem práce vo svojej ambulancii nariadenú povinnosť pracovať navyše aj na pohotovostiach. V mnohých oblastiach Slovenska túto povinnosť zneužívali majitelia pohotovostí. Pri tejto príležitosti by som chcel poďakovať ministerstvu za posun v myslení a v garancii primeranej odmeny za prácu v službe.

V našej spoločnosti sme nezachytili sťažnosti pacientov na to, že nenašli svojho všeobecného lekára v ambulancii, a preto museli navštíviť urgent. Napríklad v Prešovskom VÚC takúto sťažnosť neevidujú. Napriek tomu, že nejde o problém, chce pán riaditeľ, aby v zákone bola nariadená doba 33 hodín týždenne.

Keď sme si spravili malý prieskum, ako to je v zahraničí, zistili sme, že ordinačné hodiny kolegov v Rakúsku sú nastavené denne na 5 hodín (25 hodín za týždeň). V Českej republike je ambulancia, ktorá je otvorená pre pacienta 30 hodín za týždeň, bonifikovaná. Samozrejme, tým sa práca ambulantného lekára nekončí.

Na Slovensku sa všeobecní lekári v ambulanciách určite neulievajú, veď denne ošetria okolo 50 pacientov. Na Slovensku máme problém hlavne s nedostatkom všeobecných lekárov. Odhadovaný deficit už dnes predstavuje zhruba 500 všeobecných lekárov a po ukončení praxe lekármi, ktorí sú starší ako 60 rokov (asi 700 ambulancií), to môže byť onedlho nedostatok asi 1 300 všeobecných lekárov.

Pri priemernom počte 1 800 pacientov na ambulanciu tak nemusia nájsť v blízkej budúcnosti svojho všeobecného lekára viac ako 2 milióny občanov (1 800 × 1 300 = 2,34 mil.), t.j. polovica Slovenska. Čakacie lehoty v čakárňach sa môžu skrátiť len vtedy, ak bude všeobecných lekárov na Slovensku viac, a nie keď im nariadime viac pracovať.

Už dnes majú niektoré regióny problémy, keď im vypadne lekár zo siete, a to väčšinou pre úmrtie, a nevedia nájsť náhradu. Namiesto zlepšovania podmienok ich chce pán prezident ANS ešte pritvrdiť? Potom sa o desať rokov nečudujme, že keď do takto nastaveného systému nevstúpi žiaden nový všeobecný lekár, budeme v čakárňach sedieť ešte dlhšie a dokonca sa stane realitou, že nie všetky oblasti Slovenska budú pokryté sieťou všeobecných lekárov.

V Českej republike, aby sme zostali blízko, má jeden lekár priemerne 1 300 až 1 500 pacientov na ambulanciu a každoročne tam pribúda 200 všeobecných lekárov. U nás je to 1 700 – 2 000 a v niek­torých regiónoch aj viac ako 2 500 a za posledné 4 roky pribudli iba jednotlivci. To je neúnosná situácia.

Na druhej strane boli už opakovane medializované problémy v nemocniciach s preberaním pacientov od záchranárov RZP. A tu na rozdiel od LSPP ide naozaj o život. Sanitka RZP síce príde včas k pacientovi, dovezie ho rýchlo do nemocnice, ale pacienta odovzdáva v nemocnici aj 30 minút, a tak dochádza k ohrozeniu zdravia pacienta a vozidlo RZP je tak zároveň blokované pre iné prípady.

Preto by som odporúčal, aby sa v ANS sústredili na budovanie urgentných príjmov, a nie na pracovný čas všeobecných lekárov. Mimochodom, povinnosť zriadiť urgent mali nemocnice prvýkrát vloženú do zákona už v roku 2008. Čo robila ANS v nemocniciach deväť rokov?

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #všeobecný lekár