Trump sa zatiaľ nedotkol zákona o lobingu a o tom, či sa niečo v praktikách presadzovania záujmov biznisu udeje, možno skôr pochybovať. Doterajšie Trumpove kroky skôr naznačujú pravý opak. I keď sú – ako aj ich autor – kontroverznejšie, ako by sme čakali od biznismenov v Trumpovej administratíve na čele s ním samým.
Od „smrť Wall Streetu“ k pytačkám
Reklama poradkyne D. Trumpa v prospech módnej značky Ivanky Trumpovej v Bielom dome možno dosiahne pravý opak – pokles dopytu po Ivankiných produktoch. O tomto krikľavom podraze vie už každý Trumpov volič a možno sa mu to nepáči. Ako sa mu však páčia, resp. budú páčiť oveľa vážnejšie podrazy, ktoré chystá Biely dom v najbližšom čase?
Ak sa Trump v prezidentskej kampani postavil do pozície odporcu Wall Streetu a zvolával naň smrť, iba kopíroval nálady más. Nepochybne mu to pomohlo poraziť jeho rivalku, ktorej vzťah k Wall Streetu bol dosť vrelý.
V kampani však hromžil, že USA sa musia zbaviť Dodd-Frankovho zákona, ktorý vznikol ako reakcia na finančnú krízu a ktorého zámerom bolo sprísnenie regulácie finančného sektora a tlak na banky, „priveľké na to, aby popadali“, zabrániť novej, ešte horšej kríze.
Podľa vtedy ešte len kandidáta na prezidenta zákon nesie zodpovednosť za to, „že nemáme žiaden rast“, dôvodil. Čo na tom, že v skutočnosti – s výnimkou krízových rokov 2008–2009, každý rok počnúc rokom 2010 americká ekonomika vykazovala rast medzi 1,6 až 2,7 %!
Keď podpisoval dekrét proti Dodd-Frankovmu zákonu, sedeli vedľa neho Stephen A. Schwarzman, jeden z dvojice zakladateľov súkromnej investičnej spoločnosti Blackstone Group, ktorého osobný majetok sa odhaduje na vyše 10 mld. USD.
Druhým prísediacim bol Jamie Dimon z JP MorganChase, ktorého v kampani nazval „najhorším bankárom v USA“, lebo podľahol tlaku ministerstva spravodlivosti a aby predišiel súdnemu procesu, zaplatil 13 mld. USD ako pokutu.
„Neexistuje nikto lepší, aby mi povedal o Dodd-Frankovom zákone ako Jamie,“ vyhlásil pri podpise dekrétu Trump. Naozaj, kto ak nie bankári z JPMorganChase, Goldman Sachs atď. „by vedel lepšie, že finančná regulácia zabíja Ameriku“, resp. ich podnikateľské záujmy?
Aj Main Street má dôvod tešiť sa
Proti Wall Streetu stojí tradične Main Street, ale ani ten neodíde s prázdnymi rukami. Trump hneď ako sa ujal úradu, prikázal zmraziť všetky pripravované regulačné opatrenia. Biznisu z Main Streetu (vrátane seba) dal dôvod na radosť. Regulácia biznis zaťažuje nielen preto, že jej dodržiavanie obvykle niečo stojí, ale aj preto, že biznis musí vynakladať značné zdroje, aby ju platení lobisti Kongresu poslancom vyhovorili. Teraz to však za nich urobí prezident.
Ak sa Trump v kampani postavil do pozície odporcu Wall Streetu, iba kopíroval nálady más. Zároveň však hromžil, že USA sa musia zbaviť Dodd-Frankovho zákona, ktorého zámerom bolo sprísnenie regulácie finančného sektora.
Dôvodom na radosť však nebude iba nová etapa deregulácie. Či to bude iba ozvena z čias R. Reagana, alebo ho Trump predčí, ukáže čas. Čas ukáže i to, do akej miery na ňu doplatia Trumpovi radoví voliči, napr. kvôli nižšej bezpečnosti a ochrane pri práci, resp. toho, čo konzumujú, alebo čo dýchajú a pijú.
Donald Trump ešte ako kandidát na prezidenta chcel drasticky znížiť podnikateľské dane z 35 % na 15 %. Trump prezident ohlásil „fenomenálny daňový plán“, ktorý by mal byť na svete do dvoch týždňov. Či po jeho realizácii zostane na už i tak skromné sociálne programy, je otázne.
Nízke dane a avizované investície do infraštruktúry, s ktorými prídu nové štátne zákazky, zvýšia zisky Wall Streetu i Main Streetu. Ak USA zrušia protiruské sankcie, tiež to nebude na zahodenie. Problematickejšie je, že Trump začína obmedzovať slobodné rozhodovanie biznisu o tom, kde by mal investovať. Vynucuje si, aby investoval doma, hoci by preň bolo oveľa výhodnejšie investovať všelikde inde.
Trump sa zatiaľ drží svojej protekcionárskej politiky. Odstúpil od dohody o Transatlantickom partnerstve, chce revidovať alebo vypovedať dohodu NAFTA a pochoval dohodu TTIP o obchodnom a investičnom partnerstve s EÚ. Pre americké (a v prípade TTIP-u i európske) korporácie je to zlá správa.
Zastavenie negociácií o TTIP-e však, pokiaľ zostane nažive NAFTA, až takým debaklom pre americký biznis nebude. Dostanú sa do EÚ cez Kanadu. Štúdia Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) z júna 2016 uvádza, že až 30 % spoločností „s cudzím pasom“, t. j. z tretích krajín, profituje z obchodných dohôd uzavretých medzi štátmi, z ktorých ani jeden nie je ich domovským. Ak nebude mať americký biznis TTIP, do ktorého negociácie toľko investoval, bude mať vďaka benevolencii EÚ zmluvu CETA.