Turecké vytĺkanie klinu

Prezident Tureckej republiky Recep Tayyip Erdogan je dieťa šťasteny. Ťažko mu mohli vzniknúť vhodnejšie podmienky na ďalšie utužovanie pomerov vo svojej krajine, pre deliberalizáciu spoločnosti a vytvorenie režimu osobnej moci. Predovšetkým západná Európa mu na to vytvorila ideálne zázemie.

Neobratná politika, ktorú vyspelý svet dlho uplatňoval v Sýrii a Iraku, nás dostala do nezávideniahodnej, viac-menej závislej situácie. Trochu pripomína známe tri opičky, ktoré dostávajú ázijské nevesty.

Demokratické spoločenstvo, ktoré tak rado kritizuje Moskvu, odpustí nepomerne tvrdšiemu režimu „sultána" Erdogana všeličo.

Jedna opička si zakrýva oči, druhá uši, tretia ústa. Nič nevidieť, nič nepočuť, nič nehovoriť. Európa sa stala nevestou a Turecko na spojnici medzi Balkánom, Blízkym východom a krajinami Strednej Ázie oným despotickým manželom.

Áno, našim politickým predstaviteľom v Bruseli, ale aj tým na úrovni miestnych vlád, sa starý kontinent podarilo vmanipulovať do situácie, v ktorej erdoganovská záujmová klika ťahá za výrazne dlhší koniec povrazu. V podstate si môže vychutnávať odplatu za predchádzajúce desaťročie ponižujúceho bezúspešného klopania na bránu európskych spoločenstiev.

Ankara je teraz jedným z kľúčových hráčov v regióne, ktorý bude určite ešte veľmi dlho destabilizovaný. Hlava osemdesiatmili­ónového štátu, ktorý sa počas vlády ním založenej Strany spravodlivosti a rozvoja ekonomicky výrazne posilnil, si je svojho významu sakramentsky vedomá.

A dokáže to primerane využívať. Erdogan dobre vie, že starý kontinent ohrozujú prívaly utečencov a že proti nim Turecko za úplatok tvorí múr. Nejde len o laxnosť, idealizmus či pseudohumanizmus európskych elít, ktorým môže kedykoľvek pohroziť tým, že zdvihne stavidlá ľudskej „cunami“.

Turecká armáda, ktorá konečne operuje aj proti islamistom, je druhá najsilnejšia v NATO. Aliancia má dôležité základne v Malej Ázii a teraz je nutné jej úlohu nanovo definovať. Kvôli novému prezidentovi USA, odhlasovanému brexitu vo Veľkej Británii či vzostupu Putinovho Ruska.

(Ne)bezpečnosť pomerov a príslušná propaganda sú základným kameňom Erdoganovej vonkajšej aj vnútornej politiky. Po nevyjasnených okolnostiach júlového pokusu o puč rozbehla vládna klika mimoriadne čistky. A je zrejmé, že základ proskripčných zoznamov musel vzniknúť už skôr.

Oslabili sa tým síce ozbrojené zložky, ale ich vernosťou si – zásluhou vymenovania nových veliacich dôstojníkov – môže byť prezident istý. Podobne ako si tým kedysi dávno mohol byť istý napríklad Josif Stalin.

Vplyv odvetných krokov proti skutočným či domnelým nepriateľom je mimoriadny. Politická opozícia, univerzity, úrady, médiá a celá spoločnosť pochopili, kto je v Turecku pánom. Do budúcnosti to pravdepodobne bude mať výrazné následky.

Erdogan sa ako bývalý starosta najľudnatejšieho mesta Istanbulu dostal na najvyššie poschodia politiky v roku 2003, keď sa stal premiérom, a pred tromi rokmi sa postavil na čelo štátu. Vzhľadom na svoje velikášstvo sa určite nebude chcieť tak skoro porúčať do dôchodku a pre svoju pozíciu urobí maximum.

Je ťažko vypočítateľný a jeho divoké geopolitické lavírovanie už narobilo veľa zlej krvi. Nasledovalo pragmatické zmierenie a ďalšia etapa inklinácie k podobne autoritatívne vedenej Ruskej federácii. Dokonca sa začalo hovoriť o osi Moskva – Teherán – Ankara.

Situácia však nie je jednoznačná. Najmä hospodárske väzby na EÚ alebo USA sú, slovami klasika, väčšie než malé. Vytvárajú určitú závislosť. Niečo však je isté. Demokratické spoločenstvo, ktoré tak rado kritizuje Moskvu, odpustí nepomerne tvrdšiemu režimu „sultána" Erdogana všeličo.

Dvojaký meter sa okrem iného nedotkne odstraňovania slobôd, korupcie, predchádzajúcej podpory Islamského štátu alebo (občianskej) vojny s Kurdmi, ktorí sú spojencami Západu proti islamistom. A ešte jeden postreh: západné spojenectvo s Ankarou je prejavom pestovania ďalších medzinárodných problémov. Vytĺkanie klinu klinom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
brexit, veľká británia, vlajka,

Rozlúčka s obrúčkou

29.03.2017 22:00

MIROSLAV ČAPLOVIČ: Británia po rokoch snaženia vstúpila do európskeho zväzku v januári 1973. Po 44 rokoch oficiálne začala dávať dole z ruky európsku obrúčku.

parlament, nrsr, NR SR,

Malá násobilka

29.03.2017 11:00

PETER JAVŮREK: Stále platí, že ak má byť zrušenie Mečiarových amnestií úspešné, koalícia a opozícia budú musieť dospieť k vzájomnej dohode.

Tomáš Profant

Posvätný obchod a pokrok

29.03.2017 08:00

TOMÁŠ PROFANT: Slovenská vláda odsúhlasila zákaz predaja vo väčšine obchodov počas všetkých sviatkov.

Angela Merkelová

Merkelová: EÚ musí o brexite rokovať spravodlivo

29.03.2017 19:48

Nemecko sa pokúsi o to, aby mal brexit čo najmenší vplyv na občanov Európskej únie žijúcich v Británii.

Euro, peniaze, kalkulačka

Čerpanie eurofondov majú zjednodušiť zmeny v zákone

29.03.2017 19:07

Zjednodušenie čerpania eurofondov a zníženie administratívy je zámerom novely zákona o príspevku poskytovanom z eurofondov-

Spravodlivosť, súd, súdnictvo, kladivko

Kyjev nedokázal súdu vysvetliť, prečo nesplatil Rusku pôžičku

29.03.2017 18:45

Ukrajina nedokázala uspokojivo vysvetliť, prečo nesplatila Rusku dlh tri miliardy dolárov z roku 2013.

peniaze, eurá

Brexit môže výrazne zvýšiť platby Slovenska do EÚ

29.03.2017 16:09

Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ môže pre Slovensko znamenať dodatočné desiatky miliónov eur, ktorými bude musieť prispieť do rozpočtu únie.