Pokus o reštart ľavice

Českí sociálni demokrati dobiehajú rozbehnutý vlak. Nespreneverili sa svojmu programu, ako niektoré iné ľavicové strany v Európe, ale pre samotné vládnutie nestíhajú hovoriť s voličmi.

14.03.2017 19:00
debata (1)

Tí potom hľadajú podporu inde, často v náručí Andreja Babiša, ktorého ANO vedie predvolebné hitparády.

Vlani ČSSD prehrala krajské a senátne volebné súboje. Predseda Bohuslav Sobotka vo svojej prvej reakcii zauvažoval, že je nevyhnutné otvoriť sa mestským liberálnym voličom. Z toho ho straníci rýchlo vyliečili. Povstalo vzývanie ľavicových koreňov. Občas tiež volanie po nacionalizácii ľavicovej politiky, s ktorou má skúsenosť aj Smer Roberta Fica. Ako pokropení živou vodou boli navyše niektorí účastníci lanského stretnutia s prezidentom Zemanom, na akom sa už tesne po voľbách 2013 plánovalo Sobotkovo odstránenie.

Na zjazde ČSSD, ktorý sa konal minulý piatok a v sobotu, Sobotka žiadneho vyzývateľa nemal. Dvaja vplyvní sociálni demokrati, poslanec Jeroným Tejc a juhočeský hajtman Jiří Zimola, sa však vyhlásili za rebelov a prvý z nich kandidoval za prvého podpredsedu proti Sobotkovmu chránencovi Milanovi Chovancovi. Neúspešne. Možno i preto, že názorový rozdiel medzi nimi nie je. Obaja vzývajú bezpečnosť. Tejc chce sprísnenie azylového zákona, Chovanec, hoci je ministrom vnútra, zasa zdôrazňuje právo občanov brániť sa vlastnými zbraňami.

Nejde len o spestrenie repertoáru sociálnej demokracie. V jej záujme je tiež obnoviť pravo-ľavý konflikt, v ktorom dokáže víťaziť.

Lenže predsedovi ľudia dokázali dohodnúť pre členov doterajšieho vedenia strany podporu v regiónoch, takže žiadne zemetrasenie sa nekonalo. Akurát dvaja podpredsedovia dobrovoľne odišli a kandidáti odporučení Sobotkom nastúpili na ich miesta. O to viac času mohli delegáti venovať dlhodobému programu a prioritám do jesenných parlamentných volieb.

I keď v kuloároch nebola núdza o porazenecké nálady, najväčší aplauz zožali burcujúce prejavy Bohuslava Sobotku a ministra zahraničných vecí Lubomíra Zaorálka, ktorý má ako podpredseda strany pod palcom jej program. Obaja pripomínali význam sociálnej demokracie pre obyčajných ľudí v dnešnom komplikovanom svete a v kontraste s populistickým biznismenom Babišom obhajovali demokraciu a politiku ako takú.

Kto ich počúval, musel získať dojem, že má nielen zmysel ísť do boja naplno, ale tiež, že je ešte stále šanca vyhrať. Znamená to však zvrátiť trendy – veď ČSSD je v červených číslach i čo sa týka peňazí a členskej základne – a lepšie predávať ponúkaný tovar.

Tematicky ČSSD mieri presne: presadzuje progresívne zdaňovanie firiem i fyzických osôb (postihlo by to jedincov s príjmom nad 50-tisíc korún), bankovú a sektorovú daň, vyššiu valorizáciu dôchodkov, zvyšovanie minimálnej mzdy, ale aj rast platov v súkromnom sektore. Spoločne s V4 sa zasadzuje o kvalitnejšie potraviny, ktoré obstoja v európskom porovnávaní, a trvá i na vyššom komforte pre užívateľov telekomunikačných služieb.

Nejde len o spestrenie repertoáru sociálnej demokracie. V jej záujme je tiež obnoviť pravo-ľavý konflikt, v ktorom dokáže víťaziť. Naopak sa jej nedarí konkurovať ANO s jeho sľubmi, ktoré vykrádajú pravicové i ľavicové programy. Dokonca aj úspechy ČSSD v sociálnej politike následne vicepremiér Babiš prezentuje ako svoje zásluhy.

Preto Sobotka hľadá radikálne ľavicové námety, ktorých sa nikto nezmocní. ANO mu samotné nahralo pokukovaním po budúcich spojencoch na pravici, predovšetkým ODS. Sociálni demokrati teraz Babišovo hnutie opisujú ako pravicové a ohrozujúce demokraciu (to keď žiada zníženie počtu poslancov, zrušenie Senátu a obmedzovanie parlamentnej diskusie).

ČSSD má čo povedať. Bude však vedieť, ako na to? A dokáže zatieniť Babiša s jeho fanúšikom Zemanom, ktorý chce po druhý raz kandidovať za prezidenta a ktorému najskôr i ona vyjadrí svoju podporu? Otázky za milión.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #Andrej Babiš #ČSSD #ľavica #ANO #Bohuslav Sobotka