Amnestičná pasca Smeru?

Koaličný návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií a exprezidentom Kováčom udelenej milosti svojmu synovi je dômyselne machiavelistický a zradný. Pod kepienkom ústupčivosti a dobromyseľného gesta nastolenia historickej spravodlivosti zabíja jedinou ranou tri otravné muchy, ktoré strpčujú bezproblémový život vládnej moci.

20.03.2017 09:00
debata (42)

Keďže líder vládneho Smeru v rámci svojej mocenskej taktiky v koaličnom triangli uprednostňuje čoraz častejšie kopírovanie nálad verejnej mienky, vyšiel jej väčšinovému názoru v ústrety.

Koalícia nastražila rozdrobenej opozícii „amnestičnú“ pascu. Ak sa nezriekne vlastného návrhu na zrušenie amnestií, prepasie poslednú nádej na zrušenie tohto právneho paškvilu .

Dospel v genetickej zhode so SNS k zmene svojho dovtedy neoblomne odmietavého postoja k zrušeniu Mečiarových amnestií a za asistencie Mostu-Híd ústavnoprávnym „rittbergerom“ prejavil ochotu spriechodniť nastolenie historickej spravodlivosti a zrušiť nemorálne Mečiarove amnestie ich prelomením ústavným zákonom.

V nádejeplných o­čiach verejnosti sa tým podľa svojho videnia sveta rehabilitoval a loptičku zodpovednosti za zrušenie tohto flagrantného zneužitia moci preniesol na opozičnú časť parlamentného kur­tu.

Súbežne s týmto gestom pre laickú verejnosť zároveň fakticky zmietol z parlamentného stola podporu opozičnému návrhu Jána Budaja, ktorého druhé čítanie malo byť na programe marcovej schôdze parlamentu na budúci týždeň.

Opozíciu tým v očiach verejnosti postavil do nelichotivej pozície. Buď sa pridá k podpore vládneho návrhu, alebo premrhá a definitívne „pochová“ šancu na zrušenie Mečiarových amnestií, ktoré v „dobrej vôli“ trojkoalícia opozícii ponúka. Ak sa tlaku na využitie jedinečnej šance nepodvolí, žiadna ďalšia už nebude. A na svoj už prerokúvaný opozičný návrh môžu bez podpory poslancov vládnej koalície rovno zabudnúť.

Koalícia Smeru, SNS a Mostu-Híd tým nastražila rozdrobenej opozícii „amnestičnú“ pascu. Ak sa nezriekne vlastného návrhu na zrušenie amnestií, ktorý napriek tomu, že sa opiera o názory renomovaných ústavných právnikov, prepasie čo len teoretickú šancu na priechodnosť perfídneho koaličného návrhu, a tým zrejme i poslednú reálnu nádej na zrušenie tohto právneho paškvilu našej novodobej histórie.

Zradný pre nich je hlavne preto, že má v sebe zabudovanú poistku následného zapojenia Ústavného súdu, ktorý má nad definitívnym prelomením Mečiarových amnestií v parlamente vyniesť definitívny ortieľ, či je v súlade s ústavou, alebo nie. Predpokladaným trasoviskom jeho schvaľovania na Ústavnom súde je nielen jeho neúplné zloženie (do plného stavu chýbajú traja sudcovia ÚS SR).

Ale ruku na srdce, i nominanti z mečiarovských čias, z ktorých jeden bol dokonca priamo poslancom za HZDS. Aj preto sa opozícia nie neoprávnene môže domnievať, že pridanou právomocou posudzovania ústavného zákona Ústavným súdom po jeho prijatí minimálne 90 poslancami v parlamente môže ÚS dodatočne okliešťovať nielen ústavodarnú moc parlamentu, ale navyše oberať aj prezidenta o jeho právomoci.

Tretím úskalím „Sofiinej voľby“ účasti opozície na schvaľovaní koaličného návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií je pristúpenie na to, že tým oslabia aj vlastnú ústavodarnú moc parlamentu. Opozičná dilema, či teda radšej hlasovať aj s týmito nástrahami a rizikami vládneho návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií je obrazne povedané čosi podobné, ako keď sa pri hlasovaní o eurovale zároveň hlasovalo aj o dôvere Radičovej vláde. Výsledok napokon všetci poznáme.

Zradnosť koaličného návrhu spočíva navyše aj v tom, že sa stupňuje tlak na prezidenta Andreja Kisku, aby konečne donominoval troch chýbajúcich parlamentných nominantov na sudcov Ústavného súdu, aby ústavnosť Meči­arových amnestií neposudzovali iba desiati namiesto trinástich ústavných sudcov.

Prezidenta Kisku sa vládna koalícia snaží obmedzovať v čom len môže. Nečudo, že uvažuje, že ho „odbremení“ dokonca aj od vymenovanie šéfa „nezávislého“ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Premkýna ju azda už v dvojročnom predstihu strach, že sa Andrej Kiska po skončení svojho funkčného obdobia postaví na čelo opozície a bude stranám vládnej koalície nebezpečne konkurovať?

Vyostrené vzťahy medzi vládou a prezidentom v časoch meči­arovskej minulosti, ktoré rozdeľovali slovenskú spoločnosť, by mali byť aj po dvadsiatich rokoch pre eskaláciu koalično-opozičnej konfrontácie aktuálnym mementom. Napokon k jej dôsledkom smeruje aj obojstranné úsilie o zrušenie Mečiarových amnestií a Kováčovej milosti. Preto by sme túto príležitosť nemali prepásť na zvyšovanie zbytočného spoločenského napätia.

To, že o prípadnej „amnestičnej“ pasci na opozíciu pri (ne)schvaľovaní Mečiarových amnestií by mohli uvažovať poslanci Smeru a SNS, by nebolo až také prekvapujúce. Bolo by totiž konzistentné s ich predchádzajúcimi postojmi.

Ale ak by sa preukázalo, že na ich „skrečovaní“ vedome participoval aj Bugárov Most (s Kresákom, Šebejom, Švejnom, Žitňanskou), tak to by bola aj pre ich zdecimovaných prívržencov prisilná káva. Pretože to by už jednoznačne išlo o koaličnú nadprácu.

© Autorské práva vyhradené

42 debata chyba
Viac na túto tému: #Mečiarove amnestie