Posvätný obchod a pokrok

Slovenská vláda odsúhlasila zákaz predaja vo väčšine obchodov počas všetkých sviatkov.

29.03.2017 08:00
debata (13)

Zamestnávatelia tejto na prvý pohľad progresívnej sociálno-demokratickej regulácii vo všeobecnosti neodporovali. Argumenty v prospech zákazu sa týkali najmä kvality života ľudí, ktorí pracujú aj počas sviatkov, a potreby oddychovať.

Zrejme najmilitantnejšia reakcia prišla od bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu zo strany SaS, ktorý povedal: „Rozšírenie zákazu predaja na všetky dni sviatkov vnímam ako útok na symboly trhovej ekonomiky, ktorými sú obchody.“ To, čo môže niekto považovať za kompromis medzi vládou, zamestnancami a zamestnávateľmi, za jednoduchú reguláciu, ktorá je denným chlebom vládnej politiky, znamená pre trhových fundamentalistov útok na identitu. To isté, čo sú pre niektorých kostoly, sú pre iných obchody.

Neoliberalizmus sa podobne ako kresťanstvo zakladá na viere. Veriaci aj v tomto prípade veria v neviditeľnú entitu. Boha nahrádzajú rukou. Tá je rovnako všemocná a zaisťuje poriadok svetských záležitostí, ak len budú subjekty tohto náboženstva nasledovať jeho hlavné prikázanie – vlastný záujem. Napriek ideologickému obratu, ktorý sa začal najneskôr s nástupom hospodárskej krízy v roku 2008, neoliberálna dogma stále žije a jej fundamentalistické prejavy, zdá sa, narastajú priamo úmerne s tým, ako klesá vplyv jej hlavných ideológov.

Ale nie sú to neoliberáli, kto ponúka zaujímavý vhľad do našej kultúry a ekonomiky. Argument podporovateľov a podporovateliek zákazu sa zakladá na elementárnom modernom odlíšení práce od voľného času. Ak je zákaz práce počas sviatkov útokom na trhovú ekonomiku, zároveň ju tento zákaz aj zachraňuje. Zamestnávatelia netvrdia len to, že nie je dosť ľudí, ktorí by cez sviatky mohli pracovať, ale, čo je dôležitejšie, ľudia si potrebujú odpočinúť, aby sa mohli oddýchnutí vrátiť do roboty.

Neoliberalizmus sa podobne ako kresťanstvo zakladá na viere. Veriaci aj v tomto prípade veria v neviditeľnú entitu. Boha nahrádzajú rukou.

Práca musí byť oddelená od voľného času, aby ideológia, na ktorej je postavená, mohla bez problémov fungovať. Kapitalizmus sa možno usiluje o to, aby mali zamestnanci pocit, že ich povolanie je zároveň aj ich poslaním a aby preto prácu vykonávali pre radosť. Obávam sa však, že v maloobchode je niečo také dosiahnuteľné len ťažko. V tomto prípade je naďalej kľúčová perspektíva, že človek si zarába na to, aby si mohol užívať vo voľnom čase, čím legitimizuje celý zamestnanecký po­mer.

Takéto odcudzenie od práce je však v priamom protiklade k predstave, že práca je súčasťou autonómnej ľudskej bytosti, že takúto autonómnu prácu z definície nemožno oddeliť od voľného času, ale že môže len získavať rôzne formy. V takom prípade žitie nie je delené podľa štruktúry kapitalistickej ekonomiky, ale sa stáva cieľom samým osebe.

Práca, ako ju poznáme dnes, tak zaniká. Jednoducho prestáva dávať zmysel ako práca a stáva sa niečím, od čoho človek nepotrebuje vypnúť, stáva sa samotným žitím. Spolu so zánikom práce zaniká aj potreba voľného času. Samozrejme, ľudia potrebujú spať a napĺňať svoje biologické potreby, ale rozlíšenie medzi niečím, čo musíme robiť, aby sme mohli robiť niečo, čo nás baví, prestáva dávať zmysel.

Neoliberálna obrana obchodov ako posvätných symbolov trhovej ekonomiky je niektorým možno na smiech, lenže skutočná tragédia tkvie v zdanlivom pokroku, ktorý Slovensko práve dosiahlo. Výrobné prostriedky zostávajú v rukách vrstvy bohatých, a hoci ľudia práve získali pár dní voľna navyše, logika, ktorá vytvára štruktúru našich životov rozdelených medzi nútenú prácu a nútený voľný čas, zostáva nedotknutá. Ba dokonca sa posilňuje. Vykorisťovanie bude totiž s prijatým zákazom zas o niečo menej viditeľné a jasné ako doteraz.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #sviatok #štátny sviatok #kvalita života #trhová ekonomika