Matovičov únik z peletónu

Ešte pred necelým rokom sa po voľbách do Európskeho parlamentu zdalo, že Igor Matovič a ním vedené zoskupenie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) sú definitívne na ústupe. Ledva sa im podarilo prekonať päťpercentnú bariéru potrebnú na získanie mandátu europoslanca.

18.02.2020 10:00
debata (19)

Akoby sa formát „nestraníckej strany“ s minimálnou členskou základňou oslovujúcej voličov naprieč politickým spektrom, od kresťanských konzervatívcov cez liberálov zo Zmeny zdola až po rómskych aktivistov už vyčerpal a nemal šancu sa rozvíjať.

Vývoj volebných preferencií vo februári 2020, keď sa po niekoľkých nezávislých prieskumoch verejnej mienky zrazu podpora OĽaNO začala približovať k preferenciám Smeru-SD, prekvapil nielen verejnosť, ale aj lídrov viacerých strán.

Keďžesa už na publikovanie predvolebných prieskumov vzťahuje moratórium, tak, samozrejme, až v poslednú februárovú noc uvidíme, či sa súčasný trend premietne i do volebných výsledkov, alebo zažijeme ešte ďalšie prekvapenia.

Keď slovenská ravica v roku 2006 prišla o moc, nebolo to iba v dôsledku kampane, ale najmä preto, lebo voliči si nemysleli, že reformy z rokov 2002 až 2006 boli také úspešné, ako sa prezentovali.

Matovičov úspech v porovnaní s ostatnými opozičnými stranami, ktoré oscilujú na prahu zvoliteľnosti do parlamentu alebo dosahujú preferencie, ktoré ani zďaleka nezodpovedajú ich ambíciám, má viaceré príčiny. Jednou z nich je, že sa rozhodol prinajmenšom v priebehu kampane odlíšiť od svojich budúcich potenciálnych koaličných partnerov.

Kým pre väčšinu z nich zostáva hlavnou mantrou heslo „Dolu s Ficom!“ aj v situácii, keď Smer má po dvanástich rokoch vládnutia svoje najlepšie časy dávno za sebou, Matovič sa aspoň na chvíľu dokázal vymaniť z „ficocentrizmu“. Teda z posadnutosti opozičných strán Smerom a jeho predsedom Robertom Ficom, ktorého nedokázali v parlamentných voľbách účinne poraziť od roku 2006.

Táto fixovanosť až zúfalstvo ich vedie k takým krokom, akým je nechutná dehumanizačná kampaň Občianskej konzervatívnej strany Ondreja Dostála, kandidujúcej na listine Slobody a solidarity, o „dezinficácii“. Namiesto toho a otázok súvisiacich s procesom s Marianom Kočnerom, ktoré sú síce dôležité, no mnohým voličom značne vzdialené, nastolil Matovič sociálne témy a hovoril o aktivitách OĽaNO v tejto oblasti. Vymedzil sa nielen vo vzťahu k vládnej koalícii, ale aj voči viacerým opozičným stranám.

Slovenská pravica zrejme do dnešného dňa nepochopila, čo sa stalo v roku 2006, keď prišla o moc. Nebolo to iba v dôsledku volebnej kampane, no najmä preto, lebo na rozdiel od jej lídrov si voliči nemysleli, že reformy z rokov 2002 až 2006 boli také úspešné, ako sa prezentovali. Zacyklili sa v predstave, že na volebné víťazstvo či nebodaj úspešné vládnutie stačí oprášiť recepty zo začiatku 90. rokov alebo z obdobia predkrízového neoliberálneho optimizmu.

Pritom i Zuzana Čaputová vyhrala vlaňajšie prezidentské voľby preto, lebo v kampani hovorila aj o sociálnej problematike. Iba akceptovanie tézy, s ktorou vystúpil Smer, že štát musí vystupovať ako aktívny aktér sociálno-ekonomických vzťahov, umožní to, aby sa sformoval voči nemu taký protivník, ktorý by reálne ohrozil jeho prvenstvo.

Náhle rozhodnutie Smeru, že nastolí otázku trinásteho dôchodku a zvýšenia rodinných prídavkov, teda môže byť reakciou na neočakávané aktivity OĽaNO a rast ich preferencií. Podľa niektorých prieskumov bol totiž rozdiel medzi týmito dvoma stranami menší ako desať percent, čo sa v minulosti Smeru nestávalo.

Hoci iniciatívou na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Smer zmenil obsah predvolebnej debaty, zároveň preukázal svoju osamelosť na politickej scéne. Potvrdil, že bez krajne pravicových Kotlebovcov svoje záujmy nedokáže v parlamente presadiť.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Smer #OĽaNO #rodinné prídavky #Igor Matovič #OKS #dezinficácia #trináste dôchodky