Bieda ministra Richarda Sulíka

„Toto je pre slovenské podnikateľské prostredie najkrajší deň od zavedenia daňovej reformy, a to bolo pred 16 rokmi,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík po schválení návrhu zákona s dlhým názvom, v skratke lex korona. „Dúfam, že ešte tento rok na jeseň tu bude druhý takýto balíček,“ dodal.

11.07.2020 14:00
debata (71)

„Toto je pre slovenské podnikateľské prostredie najkrajší deň od zavedenia daňovej reformy, a to bolo pred 16 rokmi,“ povedal minister hospodárstva Richard Sulík po schválení návrhu zákona s dlhým názvom, v skratke lex korona. „Dúfam, že ešte tento rok na jeseň tu bude druhý takýto balíček,“ dodal.

Vôbec nie je dôležité, či druhý takýto balíček na jeseň Sulík predloží, alebo nie. Toto nie sú kľúčové opatrenia v situácii, keď sa predpokladá 9– až 10-percentný prepad hospodárstva. Oveľa dôležitejšou otázkou ostáva, či sa vláda konečne spamätá a poverí svojho ministra a podpredsedu vlády (spolu so šéfom rezortu financií) predložiť zásadný návrh, ako riešiť dôsledky koronakrízy z krátkodobého, zo strednodobého a z dlhodobého hľadiska. Ak to vláda Igora Matoviča neurobí a nechce slovenskú spoločnosť vystaviť katastrofálnym následkom, mala by odísť.

Hrebienok z hlavy dolu!

Predložený návrh zákona je Sulíkovým „podnikateľským kilečkom“ prevzatým z volebného programu SaS, teda z predkrízového obdobia. „Kilečko“ nemohlo reagovať na čosi, čo tu ešte nebolo, resp. čo nás ešte nepostihlo. Hovoriť o lex korona je preto zavádzajúce. Čo je horšie, ani čas od parlamentných volieb podnes predkladateľ nevyužil na jeho dopracovanie, aby aspoň čiastočne reagoval na vzniknutú situáciu.

Ak prezidentka Zuzana Čaputová požiadala Ústavný súd o stanovisko k skrátenému legislatívnemu konaniu v prípade zákona o trinástom dôchodku, bude musieť byť konzekventná a urobiť to isté aj s týmto zákonom. Jeho neschválením v skrátenom legislatívnom konaní totiž nedôjde ani k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, ani k ohrozeniu bezpečnosti a určite nevzniknú značné hospodárske škody.

Len čo SaS vymenila opozičnú stoličku za vládnu, obrátila sa o 180 stupňov. Nie je to v stranách tejto vládnej koalície nič výnimočné.

V dôvodovej správe sa pravdivo uvádza, že legislatívny návrh obsahuje opatrenia administratívnej povahy a na odstránenie byrokratických obmedzení pre malých a stredných podnikateľov a živnostníkov.

Analýza vplyvu na podnikateľské prostredie nevyčísľuje žiadne závratné pozitívne finančné dosahy pre podnikateľskú sféru s výnimkou bankového sektora. Zrušením bankového odvodu v treťom a vo štvrtom štvrťroku 2020 získa okolo 150,76 milióna eur a práve o toľko klesnú príjmy štátu.

To, čo vyrokovala vláda – nulový odvod a záruky za úvery, t. j. podnikanie takmer bez rizika – znamená pre bankovú sféru víťazstvo, o ktorom ani nesnívala. Otázkou ostáva, či Matovičov kabinet aspoň niečím poskytovanie úverov bankovou sférou podmienil.

Účinnosť štátnej pomoci v jej rozličných formách závisí totiž nielen od jej promptnosti a výšky, ale aj od dodržania jej podmienok – napríklad pri kurzarbeite udržaním pracovných miest. Od podmienenosti vládnej pomoci bude závisieť, aká bude „hodnota za peniaze“ každého eura štátnej pomoci.

Konkurencieschop­nosť štátu alebo podnikateľskej sféry?

Slovensko sa v rebríčku konkurencieschop­nosti WCY prepadlo medziročne o štyri miesta a obsadilo „nelichotivú 57. priečku zo 63 hodnotených krajín“. Podľa dôveryhodnejšieho rebríčka Globálneho indexu konkurencieschop­nosti bolo vlani spomedzi 141 štátov na 42. mieste. Ministra hospodárstva by však mala viac znepokojovať konkurencieschop­nosť podnikateľského sektora ako štátu. Malo by ísť o súťaž medzi podnikateľmi, a nie štátmi, ako nízkymi daňami a mzdovým dumpingom prilákať zahraničných investorov.

Aj krátkodobé prekonávanie dôsledkov koronakrízy sa musí pozerať dopredu. Kľúčová má byť transformácia podnikateľského sektora na nový biznis model. Inými slovami – zelená transformácia, digitálna transformácia, inteligentná automatizácia atď. pri zachovaní ich sociálnej únosnosti. Sulík by mal navrhnúť, akými nástrojmi takúto viacnásobnú transformáciu biznisu stimulovať.

Isté je, že pokiaľ bude podniková sféra ťažiť dlhodobo z nízkych miezd, dostatočnú motiváciu na zavádzanie robotov a iných investícií do moderných technológií nebude mať. Zostane až po kolená v minulom storočí a s ňou i slovenská spoločnosť…

Salto mortale: z neoliberála advokát štátnej pomoci

Kritika poskytovania investičnej pomoci Sulíkovou politickou stranou v čase, keď bola v opozícii, mala svoje opodstatnenie. Len čo SaS vymenila opozičnú stoličku za vládnu, obrátila sa o 180 stupňov. Nie je to v stranách tejto vládnej koalície nič výnimočné.

Na minulotýždňové rokovanie vlády minister hospodárstva predložil ako iniciatívny návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre FTE automotive Slovakia, s. r. o., na realizáciu jej zámeru v Prešove. Firma požaduje pomoc v nominálnej výške 460-tisíc eur vo forme úľavy na dani z príjmu. A keďže žiadosť nie je v rozpore s § 2 ods. 1 písm. b) zákona o investičnej pomoci, ministerstvo vláde navrhlo, aby vyslovila súhlas.

Nič nové pod slnkom. Nové je iba to, že medzi analýzami vplyvov pribudla aj nová. Dozvedáme sa, že návrh nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy – ba ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. To je zatiaľ asi najväčší prínos Sme rodina a OĽaNO pre podnikanie.

© Autorské práva vyhradené

71 debata chyba