POLEMIKA: Skvalitní výuku iba zvýšenie platov učiteľov?

Kvalita výučby na Slovensku stále klesá. Na základných, na stredných i na vysokých školách. Dobrých učiteľov ubúda. Hlavnou príčinou je nedostatočné finančné ohodnotenie učiteľov. Zďaleka však nie jedinou.

25.06.2022 10:00
debata (11)

Školstvo zápasí s mnohými problémami. Vo viacerých oblastiach. Či už na poli metód vzdelávania a učebníc, v digitalizácii, v disciplíne v triedach, či je vystavené nadmernej byrokracii alebo čelí veľkej fluktuácii učiteľov zapríčinenej práve nízkymi platmi. Nie všetci to chápu a sú na strane učiteľov. Ako pozdvihnúť školstvo i status učiteľa? Podľa dlhoročného riaditeľa gymnázia Pavla Sadloňa je „adekvátne ohodnotenie práce učiteľa je len jedným z prostriedkov uznania jeho spoločenského statusu“. Vysokoškolský pedagóg Jozef Hvorecký zase upozorňuje, že „v snahe spraviť niečo (rozumej čokoľvek) každá vláda neomylne siahla po najhoršom možnom riešení – vyhlásila reformu.“

Peniaze samy osebe zázraky nerobia

Jozef Hvorecký, vysokoškolský pedagóg

Jozef Hvorecký

Potrebuje školstvo peniaze? Áno! Ak doň nalejeme peniaze, zlepší sa rýchlo jeho kvalita? Nie!

Tieto dve tvrdenia sú zdanlivo v protiklade. Pravdou je, že učitelia sú najhoršie platenou skupinou vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Dostať napríklad hypotéku je pre nich často nemožné. „Vďačíme“ za to všetkým doterajším vládam. Peniaze do školstva nepridávali, radšej dotovali pestovanie obilia na betóne letiska či vŕtanie dodnes nedostavaných diaľničných tunelov.Ich najväčšou chybou však bolo vnímanie školstva ako oblasti, ktorej problémy sa dajú vyriešiť za jedno volebné obdobie.

Medzinárodné rebríčky dokladajú, že vzdelanosťou čoraz viac zaostávame za podobne rozvinutými krajinami. V snahe spraviť niečo (rozumej čokoľvek) každá vláda neomylne siahla po najhoršom možnom riešení – vyhlásila reformu. V dokonalej podobe to predviedol minister Mikolaj. Vyhlásil ju na jar s účinnosťou od septembra. Počas jedného volebného obdobia sa dokonca dá pokúsiť o dve reformy, čo vyskúšali ministri Plavčan a Lubyová.

Za jedno volebné obdobie sa školstvo nedá výrazne zlepšiť. Ciele vzdelávacej politiky si treba premyslieť, preformulovať ich do želaných učebných postupov, rozdeliť ich pre jednotlivé stupne, odzrkadliť ich v dočasných pracovných materiáloch a vyškoliť dobrovoľníkov, ktorí overia ich funkčnosť. Ak sa ukážu pozitívne výsledky, treba napísať a vydať definitívne učebnice, zacvičiť učiteľov a vysvetliť rodičom prednosti nového spôsobu výučby. To sa za štyri roky nestihne.

Najväčšou chybou vlád bolo vnímanie školstva ako oblasti, ktorej problémy sa dajú vyriešiť za jedno volebné obdobie.

Nie div, že dobrej povesti sa predovšetkým tešia systémy prevzaté zo sveta: Waldorfská škola, Montessori či Hejného matematika. Majú mnohoročnú históriu. Vznikli na základe psychologicko-pedagogických výskumov, zlepšovali sa sériou pokusov a omylov. Svoju vzdelávaciu metódu vytvoril profesor Hejný dokonca na Slovensku, lenže kvôli byrokratickým bariéram ju dokázal presadiť až po odchode do Česka. Vďaka tomu, že tam uvoľnili školám ruky hneď po roku 1989.

Úspešnosť uvedených metód je úzko spojená so slobodou voľby. Školy sa k nim pridali z vlastnej iniciatívy v čase, keď už boli dávno rozpracované a dôkladne otestované. Dostali vhodné učebnice, pracovné materiály a skúsených externých poradcov. Tí vedeli, kedy je metóda účinná, ako sa vyhnúť začiatočníckym chybám, ako z pôvodnej myšlienky tvorcov vyťažiť čo najviac, ako ju prispôsobiť konkrétnym podmienkam. Tak ako nie sú rovnaké dve deti, líšia sa aj triedy a školy. Mechanický prenos zabije aj tú najlepšiu myšlienku.

Mnohí rodičia dnes vidia cestu v zriadení miniškôl. Ich deťom to môže priniesť úžitok, pre spoločnosť je to však slepá cesta. Vedie k rozdrobeným, možno až nekompatibilným poznatkom jednotlivých skupiniek. Navyše nie je dostatočne masová na to, aby zmenila stav vzdelanosti. Prvé peniaze dajme preto na udržanie tej úrovne, ktorú máme. (Ihneď a veľa.) Aby v školstve zostali starší, vďaka ktorým školstvo ešte ako-tak funguje. Aby z neho neutekali mladí, lebo z platov nedokážu slušne žiť, nieto si budovať budúcnosť, a preto ju vidia inde. Zvýšiť treba aj prostriedky na údržbu chátrajúcich škôl, na ich vybavenie, učebné pomôcky, počítače, softvér a pripojenie k rýchlemu internetu.

Samozrejme, tým zachránime školy ako inštitúcie, ale bez zmeny koncepcie kvalitu príliš neovplyvníme. Efekt bude krátkodobý, zabráni však ďalšiemu úpadku. Paralelne treba rozvíjať experimentálne postupy sledujúce moderné svetové trendy. Všetky fakulty pripravujúce učiteľov by mali povinne spolupracovať s príslušnými školami. Tie im poskytnú dostatok námetov na riešenia smerujúce ku koncepčnej zmene. Jej znakmi musia byť rozvoj tvorivosti, záujmu spoznávať a odvahy kriticky myslieť tak, aby deti dokázali prekonávať sociálne bariéry.

Finančne aj morálne si uctime učiteľov, ktorí dokážu naučiť deti samostatne myslieť. Vlastné myšlienky sa na internete nedajú nájsť. Nielen dnes. Nebudú tam nikdy – keby boli, neboli by vlastné. Bez nich však Slovensko zostane montážnou dielňou.

Aký je spoločenský status učiteľa?

Pavel Sadloň, riaditeľ gymnázia v Bratislave

Riaditeľ Gymnázia na ulici Ladislava Sáru a šéf... Foto: Martin Prosnan
Pavel Sadloň Riaditeľ Gymnázia na ulici Ladislava Sáru a šéf asociácie štátnych gymnázií Pavel Sadloň.

Otázka platov učiteľov je dlhodobo zanedbávaná problematika slovenského školstva. Je príčinou nielen permanentného nedostatku učiteľov niektorých predmetov, ale má za následok nízky spoločenský status učiteľa. Bolo by však veľkým omylom, ak by sme sa snažili nepriaznivú situáciu v slovenskom školstve zdôvodňovať len neadekvátnymi platmi učiteľov.

Platy učiteľov dlhodobo nedosahujú priemer platov vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v národnom hospodárstve. Pritom kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca sú jedny z najvyšších bez výnimky.

Obdobie pandémie COVID-19 nastavilo zrkadlo neutešenej situácii v jednotlivých stupňoch našej vzdelávacej sústavy. Prechodom na dištančnú formu vzdelávania sa poodhalil nedostatok moderných vzdelávacích technológií nielen pre vyučovanie jednotlivých predmetov zo strany škôl, ale zabezpečenie spätnej väzby zo strany žiakov bolo založené na ich neidentifikovanej vybavenosti. Ani digitálnymi technológiami najlepšie vybavená škola nebude úspešná, ak narazí na problém neadekvátnej vybavenosti všetkých žiakov prizvaných do uvedeného vzdelávacieho procesu.

Napriek viac ako dvojročnému apelu o zriadenie digitálneho príspevku ako cesty na zvýšenie kvality vzdelávania umožňujúcej vzdelávanie žiaka nielen v čase pandémie, ale akejkoľvek inej príčiny, pre ktorú je žiak donútený vzdelávať sa z domu, projekt nie je akceptovaný zo strany štátu. Meniaca sa legislatíva počas roka, meniaci sa ministri a zodpovední pracovníci určite potrebujú čas na „rozkukanie sa“, najmä ak ide o výmeny na riadiacich postoch. Ak si však každá garnitúra nesie „novú“ reformu a nie je ochotná nadviazať na praxou overené dobré skúsenosti, odhaľujú sa slabé miesta zle nastaveného systému.

Platy učiteľov dlhodobo nedosahujú priemer platov vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v národnom hospodárstve. Pritom kvalifikačné predpoklady na pedagogického zamestnanca sú jedny z najvyšších bez výnimky.

Prijímanie legislatívnych zmien bez dostatočného časového predstihu na odbornú diskusiu a jej akceptáciu má za následok zvýšenú nervozitu v radoch pedagogických a odborných zamestnancov. Nám nestačí konštatovanie, že nám chýbajú alebo budú chýbať tisíce učiteľov a že zároveň úpravou zákonníka práce obmedzíme prácu určitej časti učiteľov, ktorých v súčasnosti nevieme nahradiť. Takýto krok môže výrazne ovplyvniť kvalitu vzdelávania na slovenských školách.

Všetci si uvedomujeme potrebu kvalitných učiteľov na prvom stupni základnej školy – tzv. elementaristov. Čo sme urobili preto, aby tí, ktorí ovplyvňujú vzťah detí k škole, k učeniu a vzdelávaniu sa, boli adekvátne zaplatení a spoločensky uznaní? Aby sme ich mali v rezerve dostatočný počet pri odchode starších na zaslúžený dôchodok? Asi nestačí konštatovanie, že nám chýbajú.

Aké benefity ponúkame učiteľom, ktorí vykonávajú nadprácu a riaditelia nedisponujú dostatočným finančným krytím na ich osobné ohodnotenie? Prestaňme sa na učiteľov pozerať cez prizmu prázdnin. Aj učiteľ si čerpá dovolenku, tak ako každý iný zamestnanec v zamestnaneckom pomere. To, že má nižšiu vyučovaciu povinnosť, neznamená, že nepracuje viac ako mnohí zamestnanci v iných sektoroch.

Zaujímavý je fakt, že málokto z týchto kritikov sa vydal cestou pedagogického vzdelania, aby mohol využívať – či zneužívať? – kritizované benefity. Pedagogické smery slovenských univerzít prijímajú absolventov stredných škôl, ale analýza ich uplatnenia mnohokrát konštatuje ich umiestnenie v úplne inej sfére spoločenského priestoru.

Zamyslel sa niekto nad skutočnosťou, že učiteľ si čerpá dovolenku prevažne v období letných prázdnin, keď sú ceny dovoleniek najvyššie? Vieme si vážiť prácu človeka, ktorý pracuje s našimi deťmi, keď my sami na ne nemáme čas? Aké zvýhodnené pracovné podmienky ponúkame, aby sme zaplátali dieru na pracovnom trhu?

Učiteľ musí spĺňať náročné kvalifikačné predpoklady, musí sa celoživotne vzdelávať, musí disponovať vysokým stupňom empatie, musí byť psychológom detskej duše, musí ovládať moderné digitálne technológie, musí byť optimista, musí byť finančne gramotný, musí byť bez predsudkov, musí byť humanista, musí byť bútľavou vŕbou, musí byť manažér, musí byť…

Adekvátne ohodnotenie práce učiteľa je len jedným z prostriedkov uznania jeho spoločenského statusu!

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #výučba #platy učiteľov #protest učiteľov #kvalita vzdelávania