Európa nečelí len Putinovi

Aj keď sa to môže javiť ako samozrejmé, pri ukrajinskej kríze si je potrebné ujasniť základné východisko. Ukrajinský odpor nevedie bratovražednú vojnu proti Rusom. Vedie boj proti agresii ruského vládcu, ktorý si chce prostredníctvom vojny upevniť svoju moc doma. V tomto zmysle je cieľ Ukrajincov brániacich si vlasť a Rusov vzdorujúcich diktátorskému režimu rovnaký - zbaviť sa útlaku presluhujúceho režimu.

08.08.2022 14:00
debata (49)

Vladimir Putin je pri moci od roku 1999, teda viac ako 20 rokov. Vzhľadom na to, že v Rusku je vláda prezidenta obmedzená na dve volebné obdobia, musel sa po ich uplynutí načas stiahnuť na pozíciu premiéra, po ktorej pokračuje vo funkcii prezidenta prakticky dodnes. Minulý rok navyše podpísal legislatívu, ktorá mu umožní byť opakovane znovuzvolený až do roku 2036.

Zdá sa, že sa poučil z protestov roku 2011, žiadajúcich „Rusko bez Putina“, ktoré mohli ohroziť jeho návrat na čelo štátu. Kontinuitu v nasledujúcich voľbách mu zabezpečilo označovanie opozície za zradcov vlasti a neskôr opakované obmedzovanie občianskej spoločnosti. Predstavu o neobmedzenej forme vládnutia potvrdzuje aj fakt, že do roly štátneho filozofa pozdvihol Putin Ivana Iľjina.

Od bombardovania Srbska po útok na Irak a ďalšie krajiny sme zakaždým počúvali o humanitárnych misiách, ktoré mali zastaviť genocídu, pričom iba vytvorili ďalšie zbytočné utrpenie a zabíjanie. Na skutočné porazenie Putina by sa mal Západ pozrieť do zrkadla a uvedomiť si chyby nielen svojej zahraničnej, ale i ekonomickej politiky.

Iľjin si demokraciu predstavoval „len ako potvrdenie podpory nášmu vodcovi“. Teda nie ako voľbu alebo legitimizáciu lídra, ale len ako vyjadrenie podpory tomu už existujúcemu. Iľjin takisto pred sto rokmi volal po presadení autentickej formy ruského fašizmu.

To sú zároveň dôvody, prečo je Putin populárny medzi populistickou pravicou. Republikán Donald Trump nazval Putinov útok na Ukrajinu „geniálnym“ ťahom, zatiaľ čo bývalý minister zahraničia USA Mike Pompeo ho označil za „talentovaného štátnika“.

Samozrejme, Putinov režim má viacero ideových zdrojov, kvôli čomu je ťažšie jednoznačne ho zaradiť alebo zadefinovať. Ale práve táto nejednoznačnosť a odvolávanie sa na rôzne východiská mu umožňujú zakryť svoje skutočné mocenské motívy.

Ak útok na Ukrajinu ospravedlňuje potrebou jej „denacifikácie“, stačí si spomenúť, že o nej hovorí ten istý človek, ktorý dlhodobo podporoval Marine Le Penovú vo Francúzsku, Salviniho Ligu v Taliansku, AfD v Nemecku či Orbána v Maďarsku.

Prípadne si uvedomiť, že vojenskú agresiu voči susednému suverénnemu štátu vydáva za „špeciálnu operáciu“, o ktorej obetiach ruské médiá vôbec nereferujú. Napokon, nejde o nič nové – Putin si vzal lekciu od západných veľmocí.

Od bombardovania Srbska po útok na Irak a ďalšie krajiny sme zakaždým počúvali o humanitárnych misiách, ktoré mali zastaviť genocídu, pričom iba vytvorili ďalšie zbytočné utrpenie a zabíjanie. Na skutočné porazenie Putina by sa mal Západ pozrieť do zrkadla a uvedomiť si chyby nielen svojej zahraničnej, ale i ekonomickej politiky.

Boli to západné recepty liberalizácie ekonomiky, ktoré Rusko ešte za Jeľcinovej vlády položili na kolená. Chudoba a nezamestnanosť vytvorili živnú pôdu pre nástup autoritárskeho režimu k moci. Postupná izolácia Západu doviedla Rusko k vojne, na ktorú sa mohol Putin roky pripravovať.

Západnou reakciou na vojnu je obmedzovanie ruskej kultúry presne tým istým spôsobom, akým sa Putin vyrovnáva s opozíciou – izolácia, nediskutovanie, uzatváranie sa kultúrnych a civilizačných sfér. Akoby sa Západ riadil vzorom Putinovho ideológa Alexandra Dugina: „My máme svoju vlastnú, špeciálnu pravdu.“ Ak chce Európa na Ukrajine brániť svoje hodnoty demokracie, slobody slova a ľudských práv, nemôže tak robiť selektívne: teda pomáhať utečencom, len pokiaľ sú z rovnakého sveta, či nechať zaznieť iba tie isté názory. Nemôže kázať o niečom, čo sama nerobí, respektíve byť zhrozená z toho, čo pomáhala spoluvytvárať.

Ak má Európa zvíťaziť, nestačí, aby si Ukrajinci pred Ruskom obránili svoje právo na sebaurčenie. Európa potrebuje zachrániť svoj vlastný odkaz demokratickej rovnosti, ktorý nemožno oddeľovať múrom.

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba
Viac na túto tému: #NATO #Vladimir Putin #vojna na Ukrajine #neoliberálna ekonomická transformácia