Napríklad v tomto desaťročí zaviedli európske aj americké vlády finančné podpory pre biopalivá s cieľom zvýšiť čistotu ovzdušia. Farmári preto zvýšili pestovanie plodín pre výrobu biopalív na úkor plodín pre výrobu potravín. Výsledný nedostatok potravinových plodín prispel k prudkému globálnemu zvýšeniu cien potravín v rokoch 2005 až 2008. Na prvý pohľad chvályhodné vládne iniciatívy takto nechtiac pomohli rozšíriť rady hladujúcich v chudobných krajinách. Mnohé vlády túto situáciu ďalej zhoršili zavedením exportných obmedzení s cieľom znížiť domáci nedostatok potravín. Dôsledkom bolo ďalšie zníženie ponuky na svetových trhoch, ktoré vytlačilo ceny potravín ešte vyššie.
Ďalším príkladom vládnych zásahov s nežiaducimi následkami bolo predsavzatie americkej vlády urobiť vlastníctvo domov dostupným pre široké masy ľudí vrátane tých, ktorí si to nemohli dovoliť. Polovládne agentúry Fannie Mae a Freddie Mac dostali mandát vo veľkom nakupovať pochybné hypotéky a v rokoch 2004 až 2007 ich nakúpili za viac ako bilión dolárov. Dôsledkom tohto umelého zvyšovania dopytu vzniklo pochybných hypoték oveľa viac, ako by sa stalo bez vládnych zásahov. Zámer americkej vlády pomôcť chudobným sa tak stal jedným z faktorov zodpovedných za súčasnú krízu.
Začiatkom tohto mesiaca Obamova vláda vyhlásila zámer obmedziť platy topmanažérov v bankách podporovaných vládou na 500-tisíc USD ročne. Na porovnanie, v roku 2006 bol priemerný príjem vo firme Goldman Sachs 622-tisíc dolárov, a to hovoríme o 26 467 zamestnancoch vrátane administratívnych asistentov. Tieto príjmy odrážali produktivitu zamestnancov: aj po ich vyplatení bol v roku 2006 zisk Goldman Sachs viac ako 9 miliárd dolárov. Finančný sektor vytvoril zhruba 40 percent všetkého zisku v americkom hospodárstve, a to iba s 5 percentami zamestnancov.
Málokto z nás cíti s bankármi, ktorých príjem klesne na pol milióna dolárov. Vládne obmedzenie platov však môže mať za následok odchod najtalentovanejších manažérov ku konkurencii, do zahraničia alebo do dôchodku. V čase, keď banky potrebujú kvalitný manažment na prekonanie krízy, si najlepších manažérov nebudú môcť dovoliť. Vládne obmedzenia bankových platov nie sú potrebné, pretože trh tieto platy zníži aj sám od seba. Finančný sektor je hlboko stratový a rapídne sa zmenšuje. Znižuje sa banková zadlženosť a s ňou aj schopnosť bánk produkovať zisk. Nižšie zisky sa premietnu do nižších príjmov bankových zamestnancov.
Bolo by naivné odsudzovať všetky vládne zásahy, mnohé sú bezpochyby prospešné, ako napríklad medzinárodná snaha skvalitniť reguláciu finančného sektora. Rovnako naivné by však bolo spoliehať sa, že vládne zásahy túto krízu vyriešia. Či krízu skrátia alebo predĺžia, to posúdi čas. Jedno je isté: mnohé vládne zásahy budú mať prekvapujúce vedľajšie účinky. Ale život bez prekvapení, to by bola skutočná kríza.