Štátne zastupiteľstvo či prokuratúra?

Opakované neúspešné pokusy zvoliť generálneho prokurátora zanechávajú pachuť nepoctivosti z vedomého porušovania zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR, ktorý v tomto prípade prikazuje tajnosť voľby.

16.12.2010 11:17
debata (1)

Priniesli však aj dobrú správu: výkonná moc neovláda prokuratúru, čiže prokuratúra je relatívne, ale reálne nezávislá od vlády. Premiérka je nespokojná so súčasným generálnym prokurátorom, ale nemôže mu prikazovať. Nebyť toho, že Dobroslav Trnka o niekoľko týždňov skončí svoje funkčné obdobie, musela by sa s ním zmieriť.

Rozsah pôsobnosti a právomocí

Záver predchádzajúceho kola voľby budúceho šéfa prokuratúry otvoril otázku prípadnej reformy tejto inštitúcie. Používanie prívlastku „stalinská“ signalizuje, že v tejto nevhodnej diskusii budú vecné argumenty menej významné. Keď sa pred niekoľkými rokmi pripravoval súčasný zákon o prokuratúre, prezentoval sa ako jej alternatíva systém štátneho zastupiteľstva.

Možno proti nemu použiť argument, že až do roku 1952 pôsobilo v Československu štátne zastupiteľstvo, ktoré tak žalovalo v najhorších pseudoprocesoch na rozhraní 40. a 50. rokov minulého storočia. Podstata však nespočíva v názve inštitúcie ani v historických reminiscenciách.

Súčasná slovenská prokuratúra patrí medzi tzv. parlamentné prokuratúry, ktoré prevládajú v strednej Európe. Dôležitý je rozsah pôsobnosti a právomocí, ako aj vzťah k ostatným zložkám verejnej moci, najmä k výkonnej. Ide teda o mieru jej nezávislosti.

S pomenovaním štátne zastupiteľstvo sa obyčajne spája menšia právomoc i pôsobnosť zúžená najmä na štátnu žalobu v trestných veciach a podriadenie výkonnej moci. Teda najmä vláde, ktorá vymenuje a odvoláva hlavného štátneho zástupcu. S označením prokuratúra sa spravidla spája širšia právomoc i pôsobnosť zahŕňajúca okrem štátnej žaloby v trestných veciach aj dozor nad zákonnosťou činnosti verejnej správy. Tzv. parlamentný typ prokuratúry býva nezávislý od výkonnej moci.

Vplyv iných zložiek verejnej moci sa obmedzuje na ustanovenie generálneho prokurátora do funkcie a na schválenie rozpočtu prokuratúry poslancami v rámci štátneho rozpočtu. Možnosti odvolania hlavy prokuratúry bývajú veľmi obmedzené a má ich v rukách parlament. Generálny prokurátor je v nezávislom postavení aj vďaka funkčnému obdobiu presahujúcemu volebné obdobie snemovne, ktorá ho zvolila.

Dôraz na nezávislosť

Prokuratúra aj štátne zastupiteľstvo sú v strednej Európe zväčša hierarchicky usporiadané, pričom nižší prokurátor je podriadený nadriadenému. Štátny zástupca ani prokurátor nie sú sudcami a na rozdiel od nich nie sú nezávislí. Takým je a má byť iba systém prokuratúry alebo štátneho zastupiteľstva. Krajský prokurátor či štátny zástupca môže urobiť to, čo nesmie spraviť predseda krajského súdu voči sudcom pôsobiacim na tomto súde, smie prikázať podriadeným, aké úkony a rozhodnutia majú urobiť oni.

Slovenská právna úprava dáva prokurátorovi možnosť odmietnuť príkaz, s ktorým nesúhlasí. Jeho nadriadený potom v krajnom prípade sám spraví procesný úkon alebo prijme rozhodnutie za svojho podriadeného. Základnou úlohou štátneho zastupiteľstva i prokuratúry je štátna žaloba v trestných veciach. Okrem málopočetných výnimiek môže v modernom štáte v trestnej veci žalovať iba štát. Slovenský prokurátor je rovnako ako jeho zahraniční kolegovia povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie.

Počas prác na súčasnom zákone o prokuratúre i v rámci jeho následného preverovania Ústavným súdom SR sa objavili obavy zo zneužiteľnosti prokuratúry. Ukázalo sa však, že ešte ľahšie by sa dalo zneužívať štátne zastupiteľstvo podriadené vláde, ktorá je zložená zo straníckych politikov. Silnými argumentmi v prospech prokuratúry nezávislej od výkonnej moci sú české a poľské skúsenosti s podriadením obdobných inštitúcii výkonnej moci alebo s ich zaradením do jej rámca.

Na ochranu práv občanov a boj s kriminalitou je v stredoeurópskej právnej kultúre takmer nevyhnutná centralizovaná organizácia verejnej žaloby, dozoru nad zákonnosťou činnosti verejnej správy a dozoru v miestach s obmedzenou osobnou slobodou, teda v prvom rade vo väzniciach. Takáto organizácia je naozaj zneužiteľná a práve preto by nemala byť podriadená a k dispozícii žiadnej vláde, ktorá ani nezodpovedá za jej činnosť a výsledky.

Ústava SR hovorí o prokuratúre. Preto ju v súčasnosti bez zásahu do ústavného textu nemožno pretvoriť na štátne zastupiteľstvo. Zachovať meno inštitúcie však nestačí. Najhorším výsledkom politického zápasu o funkciu generálneho prokurátora by bolo zákonné podriadenie prokuratúry výkonnej moci.

1 debata chyba