Stíhačky MiG-29 a právny štát

Všetko, čo sa týka rusko-ukrajinskej vojny, vyvoláva protichodné reakcie. Aj v otázkach pomoci, ktorú Slovensko poskytuje Ukrajine. Osobitne tej vojenskej. Jedna strana vojenskú pomoc chápe nielen ako pomoc spravodlivej vojne Ukrajincov proti ruskej agresii, ale aj ako symbol prináležitosti Slovenska k „Západu“. Druhá strana zasa akúkoľvek vojenskú pomoc odmieta ako akt nepriateľstva voči Rusku a vťahovanie Slovenska do vojnového virvaru.

31.03.2023 12:00
debata (91)

To sú všetko rôzne súvislosti a aspekty, cez ktoré sa dá vojnová situácia interpretovať. Z hľadiska medzinárodného práva však treba povedať, že Slovensko zatiaľ pevne a aj dôstojne stojí na princípoch Charty OSN, ktorá narušenie suverenity ktorejkoľvek krajiny bez schválenia Bezpečnostnou radou OSN nepripúšťa.

A tie neustále dokola omieľané argumenty, že USA v roku 2003 zaútočili na Irak, sú bezpredmetné. Iba mimochodom, v tom čase som jednoznačne odsúdil Američanmi vedenú intervenciu v Iraku. A to vôbec nie preto, že by som obhajoval krvavého diktátora Saddáma Husajna, ale preto, že USA (a nimi vytvorená „koalícia ochotných“) nezískali podporu BR OSN; a aby som bol presný, aj preto, že som za oveľa naliehavejší problém a ohrozenie pokladal iránsku teokraciu…

Jednoducho, ak je niekto antiimperialista, musí byť takým na všetky strany, a nie ospravedlňovať imperiálnu politiku Putina tým, však aj Bush rozpútal vojnu. Navyše obe vojny mali rozdielnu povahu. Tá Bushova bola pokusom vnútiť iný režim tisíce kilometrov vzdialenému štátu ovládanému diktátorom, ktorý už pár vojen v regióne vyvolal; tá Putinova je výsledkom oživeného ruského nacionalizmu, v mene ktorého sa rozhodol podriadiť si susedný štát, ktorý sa napriek problémom vyvíjal k demokracii.

Od ústavnosti k morálke

Tak som privítal aj rozhodnutie Hegerovej vlády dodať Ukrajine protiraketový systém S-300, a bolo to jediné rozhodnutie tejto vlády, ktoré som podporil, lebo všetko ostatné, čo robila, pripomínalo živelnú pohromu, apokalypsu a deštrukciu krajiny. (Budúca vláda to nebude mať ľahké, ale ja som optimista, lebo v rámci a s pomocou EÚ sa dajú robiť rýchle nápravné operácie a viem si predstaviť pri dobrej konštelácií aj raketový štart. Nech si Česi nemyslia, že nám zasa ujdú niekam dopredu…).

Teraz sa Hegerova polo-vláda (lebo však vidíme, že rozhoduje viac zmätok v parlamente ako vládna moc…) rozhodla poslať na Ukrajinu naše migy. Toto rozhodnutie vyvolalo polemiku nielen o tom, či Ukrajine vojensky pomáhať, alebo nie. Má vláda na tento krok vlastne zákonné, resp. ústavné oprávnenie, keď je v demisii? Nejdem sa púšťať do ústavnoprávnych sporov, chvalabohu, naši ústavní právnici verejne vyjadrili svoje – ako vždy – protichodné názory. Iba taký malý dôkaz, že aj veda, v tomto prípade právna, predpokladá rôzne interpretácie…

Pripustiť, že mravnosť je nad zákonom, znamená otvoriť priestor občianskej vojne alebo diktatúre. Lebo kto bude rozhodovať, čia mravnosť je tá pravá a má vládnuť? Mravnosť nad zákonom je deštrukcia právneho štátu.

Nie, zaujal ma iný problém. Keďže aj tí, čo podporujú dodávky zbraní na Ukrajinu, cítili, že to ústavne prinajmenšom nie je v poriadku, posunuli vec do morálnej polohy. A tak v našich médiách, aj v tých sociálnych, sa objavili argumentácie, že morálka je nad právom. Inými slovami, keďže je morálne podporovať Ukrajinu, ktorá je jasnou obeťou agresie, tak aj rozhodnutie vlády je morálne, a tak stojí nad ústavnosťou. Takéto názory sa objavili aj u renomovaných komentátorov, politikov, ovplyvňovačov na sociálnych sieťach; a občas vyvolali aj kvalifikovanú protiargumentáciu.

Morálka nad zákonom?

Tézy, že morálka je nad zákonom, som sa veru – aj ako zasvätený filozof, aj ako skúsený politik – zľakol. A mňa zas tak hocičo nevystraší. Ale ak vám prísažný demokrat začne tvrdiť, že morálka je nad zákonom, mení sa okamžite na fundamentalistu, a to nebezpečného. Všetci vieme, ako sa naše predstavy o tom, čo je morálne, líšia; ako každý inak vyhodnocujeme situácie, správanie iných ľudí, inštitúcií, priateľov a nepriateľov. A každý je presvedčený, že jeho postoj je ten najmorálnejší! A nielen to – každý predsa chce, aby vládla tá jeho morálka. Rád sa pričiní o to, aby sa podľa nej museli riadiť aj tí ostatní.

Cítite jasne, kam to smeruje! Pripustiť, že mravnosť je nad zákonom, znamená otvoriť priestor občianskej vojne alebo diktatúre. Lebo kto bude rozhodovať, čia mravnosť je tá pravá a má vládnuť? Mravnosť nad zákonom je deštrukcia právneho štátu. Ešte aj tie najvyššie mravné normy, stelesnené v ľudských právach, sa musia realizovať v podobe zákonov. Áno, to, o čo sa treba usilovať, je, aby samotné zákony zodpovedali aj vysokým mravným normám a aby zákony boli prijímané demokraticky.

Ale to už by som zašiel do inej témy. Miloš Zeman to raz ešte ako premiér vyjadril veľmi pregnantne: ľahšie to majú tí, nad ktorými je boh, ale nado mnou je len zákon. Iste, človek môže vzdorovať aj zákonu, môže poukazovať na jeho nemravnosť, môže sa usilovať o jeho zmenu, ba môže ho aj porušiť; a za to musí vedieť zniesť aj následky. Ako hovoril Hegel: trest je právom zločinca. Vláda môže konať len to, čo jej dovoľuje zákon. Všetko iné je zneužitím právomoci…

© Autorské práva vyhradené

91 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine #dodávky zbraní #stíhačky MiG-29