Ďalšie kroky bez záruky

Víťazom parlamentných volieb 6. mája v Grécku sú podľa všetkého… nové voľby 17. júna. Voliči sa rozdelili, hrany sa vyostrili a politický stred bol v podstate rozložený. Prvý raz v gréckom parlamente nájdete 21 členov neonacistickej organizácie Zlatý úsvit. Politické strany sa však nedokážu dohodnúť, vytvorenie koaličnej vlády vyzerá skôr na nesplniteľný sen.

Populizmus, vpravo alebo vľavo, dominoval ako hlavný spúšťač protestov proti úsporným opatreniam. Tie skutočne rozložia hospodárstvo a všetky potenciálne investície. Ale populistické hlasy spolu so štátnym aparátom, ktorý dodnes nenaštartoval naozajstné zmeny v gréckej ekonomike, sľubujú, že spustia novú hospodársku politiku štátu.

Posilnili sa strany – staré i nové, ktoré sa stavali proti úsporným opatreniam. Ale zatiaľ čo väčšina z nich podporuje zachovanie eura (okrem komunistov), postoje druhej najúspešnejšej – radikálnej ľavicovej strany SYRIZA je ďalším dôvodom na obavy. Tvrdí, že je možné zrušiť zmluvy o pôžičke s Európskou úniou. Vodca strany Alexis Tsipras hovorí, že by Grécko malo zmraziť splácanie úveru na niekoľko rokov, čo vyvoláva obavy v ostatných európskych štátoch. Ide o rétoriku, ktorá zabraňuje vzniku koaličnej vlády. Súčasné snahy o jej vytvorenie viac pripomínajú kampaň už pred opakovanými voľbami v júnovom termíne.

Kolaps nie je len ekonomický, ale v prvom rade politický. To bolo viditeľné už počas volieb. Politický život sa zablokoval, pretože starý systém umiera, a nový ešte nie je na svete. Neexistujú sily, ktoré by vyviedli krajinu z krízy, sily, ktoré by vytvorili nové ekonomické a politické podmienky.

Aj keď strany konzervatívna Nová demokracia a socialistický PASOK, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za štátny dlh vo výške 350 miliárd eur, vyšli z volieb de facto porazené, málokto v Grécku sa z toho teší. A to najmä pre neistotu, ktorá pod Akropolou zavládla.

Finančný kolaps strednej triedy – najmä po zavedení úsporných opatrení – zapríčinil zrútenie týchto dvoch politických zoskupení, ktoré zastupujú predovšetkým stredné vrstvy spoločnosti. No strany, ktoré pritiahli hlasy na ich úkor, sú „deťmi“ starého politického systému, v podstate neprezentujú nič nové. Usilujú sa získať podporu vďaka oprávnenému hnevu a zúfalstvu nezamestnaných alebo tých, čo strácajú možnosti pre svoje podnikanie. Zvýšenie vplyvu extrémistických síl, osobitne neonacistickej strany, je zase následkom xenofóbie z jedného milióna nelegálnych prisťahovalcov z Ázie a Afriky.

Popularita PASOK-u, ktorý vyhral voľby v roku 2009 a potom sa dohodol so Medzinárodným menovým fondom a EÚ o úsporných opatreniach, klesla zo 44 na 13,2 percenta, a tak sa socialisti ocitli až na treťom mieste. Z doterajších 160 poslaneckých miest im zostalo iba 41. A to aj po tom, čo bývalý premiér George Papandreu vlani v novembri rezignoval a do funkcie predsedu strany nastúpil Evangelos Venizelos.

Nová demokracia pred troma rokmi pod vedením vtedajšieho premiéra Costasa Karamanlisa dosiahla 33,5 percenta hlasov, uplynulú nedeľu už na čele s novým lídrom Antonisom Samarasom len 18,8 percenta. Vďaka bonusu víťaza má však namiesto doterajších 91 až 108 poslancov.

Konzervatívci z Novej demokracie spolu s viac-menej nanúteným koaličným partnerom v dočasnej vláde PASOK-om v 300-členom parlamente teda disponujú iba 149 reprezentantmi. Výsledok nedeľných volieb donúti všetky strany, aby zmenili svoju taktiku. Možno sa objavia aj nové koalície alebo snahy o vytvorenie nových strán na troskách starého politického systému. Riešenie je zatiaľ vo hviezdach.

rodina, portrét, harmónia

Kto ohrozuje rodinu

30.10.2014 22:00

JAROSLAV HRENÁK: Aliancia za rodinu označila rozhodnutie Ústavného súdu o nesúlade jednej z referendových otázok s Ústavou SR za škandalózne a má byť prejavom „sudcovskej tyranie“.

Euro, graf, peniaze

Prečo krízu takmer nikto nečakal

29.10.2014 22:00

TOMÁŠ PROFANT: Možno ste si už aj vy položili otázku, ako to, že politici a ekonómovia v roku 2006 či 2007 nevedeli o nadchádzajúcej globálnej hospodárskej kríze.

Ukrajina, parlamentné voľby

Voľby v čase medzivládia

28.10.2014 22:00

JURAJ MARUŠIAK: Ukrajina nepotrebuje iba zmenu politických elít, potrebuje zásadnú zmenu pravidiel vo vzťahu medzi občanom a štátom a vo vzťahoch medzi biznisom a štátom.

Jozef Mihál

Exekútori žiadajú ospravedlnenie od Jozefa Mihála

31.10.2014 12:45

Slovenská komora exekútorov je pobúrená výrokmi niektorých poslancov na adresu exekútorov, ktoré odzneli počas odvolávania Jána Richtera.

Arunan Selvaraj, právnik, Malajzia, malajzijské lietadlo, MH 370

Synovia zmizntého muža žalujú Malaysian Airlines pre let 370

31.10.2014 12:34

Malajzijské deti, ktorých otec cestoval na palube lietadla, ktoré zmizlo s 239 ľuďmi na palube 8. marca na trase z Kuala Lumpuru do Pekingu, podali žalobu.

Nepokoje v Číne

Pri ďalšom útoku nožom v Číne zomrel školák

31.10.2014 12:15

Jeden školák zomrel a dvaja utrpeli vážne zranenia po ďalšom útoku nožom pri škole vo východočínskej provincii Ťiang-si.

Počítač, internet banking, peniaze

Al-Kajdá šíri ideológiu aj medzi moslimami v Čechách

31.10.2014 12:10

Česko nie je podľa Vojenského spravodajstva primárnym cieľom teroristov, uviedli spravodajcovia vo výročnej správe za rok 2013.