Labyrint bez východiska?

Keď v nejakej krajine vyzve šéf zväzu zamestnávateľov na to, aby do vlády vstúpila zmes eurokomunistov, trockistov, zelených a ďalších prúdov novej ľavice, je jasné, že sa deje niečo mimoriadne.

Alexis Tsipras
Alexis Tsipras.
Autor: SITA, AP

A práve takáto výzva prišla v utorok od Dimitrisa Daskalopolousa, prezidenta Federácie gréckych podnikov. Daskalopoulos označil výsledok gréckych volieb za jasné odmietnutie úsporného plánu, vnúteného krajine „trojkou“ Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky a vyzval na ustanovenie vlády na platforme toho odmietnutia. Tá by mala zahŕňať – jeho slovami – aj „veľkého víťaza volieb“, Koalíciu radikálnej ľavice (SYRIZA).

Líder Syrizy Alexis Tsipras dostal šancu vládu zostaviť,.no v stredu oznámil, že sa mu to nepodarilo podobne ako predtým šéfovi skutočne víťaznej, i keď oproti minulosti výrazne oslabenej strany Nová demokracia Antonisovi Samrasovi so slovami, že dať dokopy koalíciu je nemožné. Parlamentná matematika naznačuje, že má pravdu a že uspieť sa nepodarí ani tretiemu v poradí lídrovi PASOKu Evangelosovi Venizélosovi.

Čisto z klasického politologického hľadiska vyhrala voľby ľavica: jej strany SYRIZA, PASOK, KKE (komunisti) a Dimar (Demokraická ľavica) získali spolu takmer 45 percent hlasov, kým pravicové zoskupenia Nová demokracia, Nezávislí Gréci a Zlatý úsvit dali dokopy len približne 36 percent.

Samé osebe však tieto údaje neznamenajú prakticky nič. V súčasnom Grécku sú totiž prinajmenšom rovnako dôležité dve iné delenia – v otázke úsporného plánu a v otázke postoja k parlamentnému systému ako takému. Zároveň sú výsledky volieb do značnej miery skreslené pozoruhodným volebným systémom, ktorý víťaznej strane priznáva o 50 kresiel viac, ako by si zasluhovala na základe podielu hlasov.

Pokiaľ ide o úsporný plán, na jednej strane barikády spolu stoja dve tradične dominantné strany, sociálnodemokra­tický PASOK a konzervatívna Nová demokracia, kým celý zvyšok parlamentu sa nachádza na opačnej strane. Z tohto hľadiska „antiškrtová“ skupina na celej čiare zvíťazila nad „proškrtovou“ – tá prvá dostala spolu takmer 49, kým tá druhá iba 32 percent.

Ani to však ešte nie je rozhodujúce, keďže spolupráca s otvorene stalinistickou KKE či otvorene fašistickým Zlatým úsvitom – v oboch prípadoch ide v európskych pomeroch o parlamentný unikát – je len ťažko predstaviteľná.

Nuž a napokon, 50-kreslový bonus pre víťaznú stranu znamená, že rozdelenie poslaneckých mandátov silno zvýhodňuje proúsporné strany: Nová demokracia má kresiel 108 a PASOK 41 – kým SYRIZA 52, Nezávislí Gréci 33, KKE 26, Zlatý úsvit 21 a Dimar 19.

Hlavným výsledkom volieb je teda predovšetkým fragmentácia politického spektra. Zo všetkých spomenutých dôvodov sa zdá, že nemožno zostaviť ani vládu proškrtovú, ani protiškrtovú, ani vládu ľavicovú, ani pravicovú – iba ak s podporou fašistov.

Ako by už malo byť jasné, z mechanického sčítania hlasov napravo a naľavo nemožno vyvodiť takmer nič. Spolupráca medzi SYRIZou a PASOKom by bola možná iba za cenu zemetrasenia u sociálnych demokratov – museli by sa vzdať doterajšej podpory úsporného plánu, čo by zrejme viedlo k rozkolu v strane. Aby sa na takejto spolupráci podieľala aj KKE, ktorá v podstate obe skupiny „oportunistov“ nenávidí, je predstaviteľné ešte ťažšie. Na dokreslenie dodajme, že stranu Dimar zase pôvodne založili odštiepenci z predchodkyne dnešnej SYRIZy.

Spolupráca Novej demokracie s fašistami zo Zlatého úsvitu je zrejme podobne nepredstaviteľná – a tretia pravicová strana, Nezávislí Gréci, pozostáva zase z odštiepencov z ND, ktorí odmietli prijať úsporný plán.

Nemožno zostaviť ani vládu proúspornú – ND a PASOKu chýbajú do väčšiny dve kreslá a lídrovi víťaznej strany Samprasovi sa nepodarilo nájsť pár „prebehlíkov“, ani presvedčiť inú stranu k zmene doterajšieho protiškrtového postoja. Parlamentné počty však zároveň znamenajú, že protiškrtová vláda by si vyžadovala spoluprácu všetkých ostatných strán od stalinistov až po fašistov – predstava priam z ríše snov, či možno skôr nočných môr.

A tak najpravdepodob­nejším ústavným riešením sú nové voľby – pravdaže bez záruky, že rozdajú karty spôsobom väčšmi prajným dohode. Grécko však nejakú vládu nevyhnutne potrebuje – či už aby pokračovalo v dojednávaní ďalších škrtov výmenou za uskutočňovanie pôžičkového plánu, alebo aby sa, naopak, pripravilo na bankrot a zrejme i vystúpenie z eurozóny. A tak sa po desaťročiach prvý raz objavuje v Európe aj nenulová hrozba mimoústavného riešenia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
baník, Španielsko

Aby sa baníci nevzbúrili...

18.09.2014 22:00

BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: „Tunel Ovčiarsko dostal na priečelie portálu sošku svätej Barbory, ktorá má ako patrónka baníkov, stavbárov i hutníkov ochrániť robotníkov počas prác pri razení tunela,“ informovala dňa 14. 9. 2014 Pravda.

peniaze

Účet za bezpečnosť

17.09.2014 22:00

ĽUBOŠ PAVELKA: V posledných týždňoch nás niektorí politici a analytici presviedčajú, že mier treba posilniť vyššími výdavkami na obranu, pretože doterajšie jedno percento HDP na to nestačí.

Škótsko

Vyhrať je najmenej

16.09.2014 22:00

BEN RYAN: Pri krikete sa komentátori niekedy zvyknú vyjadriť, že to bol „dobrý hod na prehru“. Predtým ako začnú hrať, si kapitáni hodia mincou a víťaz si môže vybrať, či chce ako prvý loptičku odpáliť, alebo nadhodiť.

Nicolas Sarkozy

Sarkozy sa vracia do politiky, verí, že bude opäť prezidentom

19.09.2014 19:21

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy oznámil, že sa vracia do politiky. Verí, že sa mu opäť podarí dostať do Elysejského paláca.

Austrália, polícia, teroristická hrozba

Austrália zvýšila po teroristickej hrozbe ochranu parlamentu

19.09.2014 17:44

Po odhalení hrozieb zo strany islamských radikálov v Austrálii posilnila vláda ochranu parlamentu v Canberre.

Euro, peniaze, bankovky, ekonomika, eurofondy

Penta sa už dohodla na kúpe SME, tvrdí český portál

19.09.2014 17:40

Vydavateľ denníka SME prejde čiastočne do rúk Penty, tvrdí český server motejlek.com. Predaj ešte môže zablokovať druhý spoluvlastník.

Alex Salmond

Predák škótskych separatistov ohlásil rezignáciu

19.09.2014 17:29

Predák škótskych separatistov a škótsky prvý minister Alex Salmond ohlásil rezignáciu. Informovala o tom agentúra Reuters.