Kupónka prišla z Kanady

Pred 20 rokmi sa v Československu začala kupónová privatizácia, teda bezodplatný prevod majetku štátu občanom. Podľa českého ekonóma Jana Vaňousa táto myšlienka vznikla v 80. rokoch v Kanade, no nespresňuje, ako sa ocitla v strednej a východnej Európe.

V septembri 1988 predstavili nápad s použitím majetkových poukážok poľskí ekonómovia Janusz Antoni Lewandowski a Jan Szomburg. Nedá sa preto povedať, že išlo o čisto československý patent.

Táto metóda sa v rozličných modifikáciách použila v 25 štátoch bývalého sovietskeho bloku. Do prvej vlny kupónovej privatizácie v ČSFR sa dostal majetok v hodnote 229 miliárd Kčs, išlo o akcie 1 491 podnikov.

Ľudia sa na kupónke mohli zúčastniť samostatne alebo prostredníctvom investičných privatizačných fondov (IPF). Tie zakladali akciové spoločnosti, ktoré preukázali, že majú ma účte aspoň jeden milión korún. Občania starší ako 18 rokov si za 1 000 Kčs mohli kúpiť kupónovú známku a každý dostal k dispozícii kvázi platidlo – 1 000 investičných bodov. Akcie si objednávali samostatne alebo svoje body vložili do IPF.

Privatizáciu rozkrútil Viktor Kožený. Firma, ktorá založila viacero fondov na Slovensku, mala obchodné meno Harvard Capital & Consulting. Fondy sľubovali desaťnásobok peňazí, ktoré občania zaplatili pri registrácii do privatizácie. Sľub 10 500 Kčs zabral. Aby to vyzeralo čo najviac „americky“, žlté reklamné mince fondov s orlom hlásali: In Harvard We Trust (Veríme v Harvard).

Niekdajší minister privatizácie Tomáš Ježek napísal na Harvardovu univerzitu. V odpovedi stálo, že človek menom Viktor Kožený nikdy u nich neštudoval. Jeho reklamu kopírovali ďalšie fondy. Mnohé sľubovali ešte viac, preto 70 percent občanov zverilo svoj osud fondom, na Slovensku ich bolo celkom 165.

Pôvodne sa predpokladalo, že po skončení kupónovej privatizácie sa oddelí majetok zakladateľov fondu od majetku akcionárov. IPF mal podobu uzavretej akciovej spoločnosti. Do federálneho zákona o investičných spoločnostiach a fondoch sa toto ustanovenie nedostalo.

Situácia sa ďalej vyvíjala podľa dvoch scenárov. Podstata prvého bola v tom, že zakladatelia IPF predali časť akcií fondu alebo si požičali. Za peniaze kúpili kontrolný balík akcií a navždy hospodárili s majetkom IPF vo svoj prospech.

Podstata druhého scenára bola tá istá, odlišovala sa len tým, že niekto iný získal kontrolný balík a zakladateľov vymenil v predstavenstve aj v dozornej rade. Podobná situácia bola aj v podnikoch privatizovaných kupónovou metódou. V anglosaskej odbornej terminológii sa podobnému javu hovorí asset stripping, u nás sa vžil termín tunelovanie.

To napomohlo aj to, že sa IPF zlúčili s akciovými spoločnosťami a tým automaticky odišli spod dohľadu ministerstva financií. Potom si majitelia kontrolných balíkov akcií bývalých fondov mohli robiť s ich majetkom doslova, čo chceli.

Prvá vlna kupónky umožnila súčasným finančným skupinám získať imanie pôvodne patriace občanom, ktorí im dali mandát na správu svojho majetku. Jednoducho vyhľadali a využili medzery v zákonoch, kvalitných právnikov a nezávislosť dozorných orgánov a súdnictva.

Masový typ bezodplatnej privatizácie naštartoval parazitické javy v postkomunis­tických ekonomikách – finančné podvody, tunelovanie, korupciu nielen pri kúpe akcií, zhoršenie správy hospodárskych jednotiek, rozbitie veľkých životaschopnejších podnikov na menšie, rozpredaj a likvidáciu ich aktív, zánik výskumu napojeného na výrobné prevádzky. Kultúra v ekonomických a spoločenských vzťahoch sa ocitla na bode mrazu.

Výsledkom celého tohto zložitého procesu sa nestal „ideál vyspelého kapitalizmu“, ale model „klientskeho politického kapitalizmu“.

Fico, Danko

Frčky do nosa Smeru a SNS

24.01.2017 09:00

Medzi koaličným Smerom a Dankovou SNS sa prakticky od volieb vedie tichá a starostlivo skrývaná vojna o časť prelietavého, národne orientovaného voličstva.

Donald Trump

Trump a európska neistota

22.01.2017 16:00

PAVEL ŠARADÍN: Európa sa ocitla v dosť zložitej situácii. Tú ešte znásobilo zvolenie Donalda Trumpa. Nik nevie, ktoré jeho slová platia.

Obama, čína, g20

USA: Bod zlomu?

21.01.2017 09:00

ROBERT ŽANONY: Rozdiel medzi odchádzajúcim a nastupujúcim prezidentom USA je taký priepastný, že verne odzrkadľuje zlom, do ktorého sa západný svet dostal.

Jozef Holjenčík

SNS vyzýva Holjenčíka, aby sa vzdal funkcie predsedu ÚRSO

24.01.2017 20:41

Slovenská národná strana vyzýva šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka, aby sa vzdal svojej funkcie.

domov dôchodcov, pažítková 2

Umrelo 13 ľudí, úrady nenašli žiadne pochybenia

24.01.2017 20:00

Domov dôchodcov na Pažítkovej ulici v bratislavskom Ružinove má za sebou smutný mesiac. Od decembra mu zomrelo trinásť klientov.

donald trump, trump,

Trump rozhodol o obnove výstavby ekologicky sporných ropovodov

24.01.2017 19:49

Americký prezident Donald Trump exekutívnym príkazom rozhodol o pokračovanie výstavby sporného ropovodu Keystone XL.

Visla, Varšava

Aerolínie LOT rozšíria lety medzi Košicami a Varšavou

24.01.2017 19:15

Poľská letecká spoločnosť LOT necelý rok po otvorení leteckého spojenia medzi Košicami a Varšavou od leta pridá ďalšie lety.