Kupónka prišla z Kanady

Pred 20 rokmi sa v Československu začala kupónová privatizácia, teda bezodplatný prevod majetku štátu občanom. Podľa českého ekonóma Jana Vaňousa táto myšlienka vznikla v 80. rokoch v Kanade, no nespresňuje, ako sa ocitla v strednej a východnej Európe.

V septembri 1988 predstavili nápad s použitím majetkových poukážok poľskí ekonómovia Janusz Antoni Lewandowski a Jan Szomburg. Nedá sa preto povedať, že išlo o čisto československý patent.

Táto metóda sa v rozličných modifikáciách použila v 25 štátoch bývalého sovietskeho bloku. Do prvej vlny kupónovej privatizácie v ČSFR sa dostal majetok v hodnote 229 miliárd Kčs, išlo o akcie 1 491 podnikov.

Ľudia sa na kupónke mohli zúčastniť samostatne alebo prostredníctvom investičných privatizačných fondov (IPF). Tie zakladali akciové spoločnosti, ktoré preukázali, že majú ma účte aspoň jeden milión korún. Občania starší ako 18 rokov si za 1 000 Kčs mohli kúpiť kupónovú známku a každý dostal k dispozícii kvázi platidlo – 1 000 investičných bodov. Akcie si objednávali samostatne alebo svoje body vložili do IPF.

Privatizáciu rozkrútil Viktor Kožený. Firma, ktorá založila viacero fondov na Slovensku, mala obchodné meno Harvard Capital & Consulting. Fondy sľubovali desaťnásobok peňazí, ktoré občania zaplatili pri registrácii do privatizácie. Sľub 10 500 Kčs zabral. Aby to vyzeralo čo najviac „americky“, žlté reklamné mince fondov s orlom hlásali: In Harvard We Trust (Veríme v Harvard).

Niekdajší minister privatizácie Tomáš Ježek napísal na Harvardovu univerzitu. V odpovedi stálo, že človek menom Viktor Kožený nikdy u nich neštudoval. Jeho reklamu kopírovali ďalšie fondy. Mnohé sľubovali ešte viac, preto 70 percent občanov zverilo svoj osud fondom, na Slovensku ich bolo celkom 165.

Pôvodne sa predpokladalo, že po skončení kupónovej privatizácie sa oddelí majetok zakladateľov fondu od majetku akcionárov. IPF mal podobu uzavretej akciovej spoločnosti. Do federálneho zákona o investičných spoločnostiach a fondoch sa toto ustanovenie nedostalo.

Situácia sa ďalej vyvíjala podľa dvoch scenárov. Podstata prvého bola v tom, že zakladatelia IPF predali časť akcií fondu alebo si požičali. Za peniaze kúpili kontrolný balík akcií a navždy hospodárili s majetkom IPF vo svoj prospech.

Podstata druhého scenára bola tá istá, odlišovala sa len tým, že niekto iný získal kontrolný balík a zakladateľov vymenil v predstavenstve aj v dozornej rade. Podobná situácia bola aj v podnikoch privatizovaných kupónovou metódou. V anglosaskej odbornej terminológii sa podobnému javu hovorí asset stripping, u nás sa vžil termín tunelovanie.

To napomohlo aj to, že sa IPF zlúčili s akciovými spoločnosťami a tým automaticky odišli spod dohľadu ministerstva financií. Potom si majitelia kontrolných balíkov akcií bývalých fondov mohli robiť s ich majetkom doslova, čo chceli.

Prvá vlna kupónky umožnila súčasným finančným skupinám získať imanie pôvodne patriace občanom, ktorí im dali mandát na správu svojho majetku. Jednoducho vyhľadali a využili medzery v zákonoch, kvalitných právnikov a nezávislosť dozorných orgánov a súdnictva.

Masový typ bezodplatnej privatizácie naštartoval parazitické javy v postkomunis­tických ekonomikách – finančné podvody, tunelovanie, korupciu nielen pri kúpe akcií, zhoršenie správy hospodárskych jednotiek, rozbitie veľkých životaschopnejších podnikov na menšie, rozpredaj a likvidáciu ich aktív, zánik výskumu napojeného na výrobné prevádzky. Kultúra v ekonomických a spoločenských vzťahoch sa ocitla na bode mrazu.

Výsledkom celého tohto zložitého procesu sa nestal „ideál vyspelého kapitalizmu“, ale model „klientskeho politického kapitalizmu“.

Brigita Schmognerova, kniha o vládnutí

Diagnóza Európskej únie v kocke

26.09.2016 07:00

BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Na určenie diagnózy EÚ treba poskladať niekoľko kamienkov o tom, ako sa chystá podpis zmluvy CETA či ako urýchliť rokovania o TTIP.

Rusko, voľby

Všetky strany sľúbili blahobyt

25.09.2016 22:00

VLADIMÍR BAČIŠIN: Od piatka sú známe oficiálne výsledky volieb do Štátnej dumy Ruskej federácie, ktoré sa veľmi málo odlišujú od tých predbežných.

Fico, Kaliňák

Dilema Roberta Fica

25.09.2016 09:00

JÚLIUS GEMBICKÝ: Robert Fico stojí od vypuknutia kauzy Bašternák pred dilemou. Rozhoduje sa, ktorým smerom sa má vybrať, no rozhodnutie tlačí pred sebou.

Cyprus, voľby

Azerbajdžánci podľa odhadov schválili zmeny v ústave

26.09.2016 20:30

Občania Azerbajdžanu rozhodli v referende aj o rozšírení právomocí prezidenta Ilhama Alijeva, ktorý bude môcť rozpustiť parlament i o predĺžení jeho funkčného obdobia.

Boris Zala

Zvláštny rozvod Zalu so Smerom

26.09.2016 20:00

Boris Zala ešte je v Smere, ale už aj nie je. Vraj je to nezrozumiteľné? Áno, ale takto nejako to Zala vymyslel. Po tvrdej niekoľkomesačnej kritike strany oznámil, že požiadal o prerušenie členstva.

Miroslav Lajčák

Lajčák skončil v piatom hlasovaní v OSN tretí

26.09.2016 18:40

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák skončil v piatom indikatívnom hlasovaní BR OSN na post generálneho tajomníka OSN na treťom mieste.

migranti

Grécko vrátilo do Turecka cez 70 migrantov z ostrova Lesbos

26.09.2016 18:36

Loď európskej pohraničnej agentúry Frontex v pondelok previezla cez 70 imigrantov z gréckeho ostrova Lesbos do tureckého prímorského mestečka Dikili.