Kupónka prišla z Kanady

Pred 20 rokmi sa v Československu začala kupónová privatizácia, teda bezodplatný prevod majetku štátu občanom. Podľa českého ekonóma Jana Vaňousa táto myšlienka vznikla v 80. rokoch v Kanade, no nespresňuje, ako sa ocitla v strednej a východnej Európe.

V septembri 1988 predstavili nápad s použitím majetkových poukážok poľskí ekonómovia Janusz Antoni Lewandowski a Jan Szomburg. Nedá sa preto povedať, že išlo o čisto československý patent.

Táto metóda sa v rozličných modifikáciách použila v 25 štátoch bývalého sovietskeho bloku. Do prvej vlny kupónovej privatizácie v ČSFR sa dostal majetok v hodnote 229 miliárd Kčs, išlo o akcie 1 491 podnikov.

Ľudia sa na kupónke mohli zúčastniť samostatne alebo prostredníctvom investičných privatizačných fondov (IPF). Tie zakladali akciové spoločnosti, ktoré preukázali, že majú ma účte aspoň jeden milión korún. Občania starší ako 18 rokov si za 1 000 Kčs mohli kúpiť kupónovú známku a každý dostal k dispozícii kvázi platidlo – 1 000 investičných bodov. Akcie si objednávali samostatne alebo svoje body vložili do IPF.

Privatizáciu rozkrútil Viktor Kožený. Firma, ktorá založila viacero fondov na Slovensku, mala obchodné meno Harvard Capital & Consulting. Fondy sľubovali desaťnásobok peňazí, ktoré občania zaplatili pri registrácii do privatizácie. Sľub 10 500 Kčs zabral. Aby to vyzeralo čo najviac „americky“, žlté reklamné mince fondov s orlom hlásali: In Harvard We Trust (Veríme v Harvard).

Niekdajší minister privatizácie Tomáš Ježek napísal na Harvardovu univerzitu. V odpovedi stálo, že človek menom Viktor Kožený nikdy u nich neštudoval. Jeho reklamu kopírovali ďalšie fondy. Mnohé sľubovali ešte viac, preto 70 percent občanov zverilo svoj osud fondom, na Slovensku ich bolo celkom 165.

Pôvodne sa predpokladalo, že po skončení kupónovej privatizácie sa oddelí majetok zakladateľov fondu od majetku akcionárov. IPF mal podobu uzavretej akciovej spoločnosti. Do federálneho zákona o investičných spoločnostiach a fondoch sa toto ustanovenie nedostalo.

Situácia sa ďalej vyvíjala podľa dvoch scenárov. Podstata prvého bola v tom, že zakladatelia IPF predali časť akcií fondu alebo si požičali. Za peniaze kúpili kontrolný balík akcií a navždy hospodárili s majetkom IPF vo svoj prospech.

Podstata druhého scenára bola tá istá, odlišovala sa len tým, že niekto iný získal kontrolný balík a zakladateľov vymenil v predstavenstve aj v dozornej rade. Podobná situácia bola aj v podnikoch privatizovaných kupónovou metódou. V anglosaskej odbornej terminológii sa podobnému javu hovorí asset stripping, u nás sa vžil termín tunelovanie.

To napomohlo aj to, že sa IPF zlúčili s akciovými spoločnosťami a tým automaticky odišli spod dohľadu ministerstva financií. Potom si majitelia kontrolných balíkov akcií bývalých fondov mohli robiť s ich majetkom doslova, čo chceli.

Prvá vlna kupónky umožnila súčasným finančným skupinám získať imanie pôvodne patriace občanom, ktorí im dali mandát na správu svojho majetku. Jednoducho vyhľadali a využili medzery v zákonoch, kvalitných právnikov a nezávislosť dozorných orgánov a súdnictva.

Masový typ bezodplatnej privatizácie naštartoval parazitické javy v postkomunis­tických ekonomikách – finančné podvody, tunelovanie, korupciu nielen pri kúpe akcií, zhoršenie správy hospodárskych jednotiek, rozbitie veľkých životaschopnejších podnikov na menšie, rozpredaj a likvidáciu ich aktív, zánik výskumu napojeného na výrobné prevádzky. Kultúra v ekonomických a spoločenských vzťahoch sa ocitla na bode mrazu.

Výsledkom celého tohto zložitého procesu sa nestal „ideál vyspelého kapitalizmu“, ale model „klientskeho politického kapitalizmu“.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Zabúdaný holokaust

03.08.2015 20:00

ZUZA KUMANOVÁ: O desiatkach tisícov zavraždených Rómov v Európe v rokoch 1939 až 1945 sa deti u nás vôbec neučia.

Brigita Schmögnerová

Znepokojujúce vyhliadky

03.08.2015 11:00

BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Predpoveď Svetovej banky o svetovej ekonomike na rok 2015 pod názvom Global Economic Prospects mnoho optimizmu nepriniesla.

Slovensko, futbal, futbalová lopta, futbalová bránka

Veľký zákon, veľké oči. Pre plač?

01.08.2015 08:00

MARIÁN ŠIMO: Slovensko má až dva zákony o športe – chabé a nedodržiavané. Hrozí, že si neslávny unikát ešte nejaký čas udrží.

Jozef Mihál

Preťažený pracovník? Mihál chce poslať na daniarov inšpektorát práce

04.08.2015 15:20

Na finančnú správu by si mali posvietiť pracovníci Národného inšpektorátu práce, keď chyby robí preťažený pracovník, domnieva sa Jozef Mihál.

india, zaplavy

Záplavy v južnej Ázii si už vyžiadali viac ako 400 obetí

04.08.2015 15:11

Viac ako 400 obetí si v uplynulých dňoch vyžiadali nezvyčajne silné monzúnové dažde a následné záplavy či zosuvy pôdy v Barme, Indii, Pakistane a Vietname.

sucho, horúčavy, počasie

Júl bol na juhu Slovenska najhorúcejší za posledných 145 rokov

04.08.2015 15:03

Júl bol tento rok na Slovensku extrémne teplý a na niektorých miestach na juhu najteplejší za posledných 145 rokov. Horúce počasie potrvá aj v auguste.

zoborský kláštor, pamätná tabuľa, dobrovoľníci

Zoborský kláštor roky chátral, dnes ho zachraňujú aktivisti

04.08.2015 15:00

Kláštor kamaldulov je národnou kultúrnou pamiatkou. Od mája tu prebieha archeologický prieskum a dobrovoľníci sa usilujú o obnovu samotnej pamiatky.