Kupónka prišla z Kanady

Pred 20 rokmi sa v Československu začala kupónová privatizácia, teda bezodplatný prevod majetku štátu občanom. Podľa českého ekonóma Jana Vaňousa táto myšlienka vznikla v 80. rokoch v Kanade, no nespresňuje, ako sa ocitla v strednej a východnej Európe.

V septembri 1988 predstavili nápad s použitím majetkových poukážok poľskí ekonómovia Janusz Antoni Lewandowski a Jan Szomburg. Nedá sa preto povedať, že išlo o čisto československý patent.

Táto metóda sa v rozličných modifikáciách použila v 25 štátoch bývalého sovietskeho bloku. Do prvej vlny kupónovej privatizácie v ČSFR sa dostal majetok v hodnote 229 miliárd Kčs, išlo o akcie 1 491 podnikov.

Ľudia sa na kupónke mohli zúčastniť samostatne alebo prostredníctvom investičných privatizačných fondov (IPF). Tie zakladali akciové spoločnosti, ktoré preukázali, že majú ma účte aspoň jeden milión korún. Občania starší ako 18 rokov si za 1 000 Kčs mohli kúpiť kupónovú známku a každý dostal k dispozícii kvázi platidlo – 1 000 investičných bodov. Akcie si objednávali samostatne alebo svoje body vložili do IPF.

Privatizáciu rozkrútil Viktor Kožený. Firma, ktorá založila viacero fondov na Slovensku, mala obchodné meno Harvard Capital & Consulting. Fondy sľubovali desaťnásobok peňazí, ktoré občania zaplatili pri registrácii do privatizácie. Sľub 10 500 Kčs zabral. Aby to vyzeralo čo najviac „americky“, žlté reklamné mince fondov s orlom hlásali: In Harvard We Trust (Veríme v Harvard).

Niekdajší minister privatizácie Tomáš Ježek napísal na Harvardovu univerzitu. V odpovedi stálo, že človek menom Viktor Kožený nikdy u nich neštudoval. Jeho reklamu kopírovali ďalšie fondy. Mnohé sľubovali ešte viac, preto 70 percent občanov zverilo svoj osud fondom, na Slovensku ich bolo celkom 165.

Pôvodne sa predpokladalo, že po skončení kupónovej privatizácie sa oddelí majetok zakladateľov fondu od majetku akcionárov. IPF mal podobu uzavretej akciovej spoločnosti. Do federálneho zákona o investičných spoločnostiach a fondoch sa toto ustanovenie nedostalo.

Situácia sa ďalej vyvíjala podľa dvoch scenárov. Podstata prvého bola v tom, že zakladatelia IPF predali časť akcií fondu alebo si požičali. Za peniaze kúpili kontrolný balík akcií a navždy hospodárili s majetkom IPF vo svoj prospech.

Podstata druhého scenára bola tá istá, odlišovala sa len tým, že niekto iný získal kontrolný balík a zakladateľov vymenil v predstavenstve aj v dozornej rade. Podobná situácia bola aj v podnikoch privatizovaných kupónovou metódou. V anglosaskej odbornej terminológii sa podobnému javu hovorí asset stripping, u nás sa vžil termín tunelovanie.

To napomohlo aj to, že sa IPF zlúčili s akciovými spoločnosťami a tým automaticky odišli spod dohľadu ministerstva financií. Potom si majitelia kontrolných balíkov akcií bývalých fondov mohli robiť s ich majetkom doslova, čo chceli.

Prvá vlna kupónky umožnila súčasným finančným skupinám získať imanie pôvodne patriace občanom, ktorí im dali mandát na správu svojho majetku. Jednoducho vyhľadali a využili medzery v zákonoch, kvalitných právnikov a nezávislosť dozorných orgánov a súdnictva.

Masový typ bezodplatnej privatizácie naštartoval parazitické javy v postkomunis­tických ekonomikách – finančné podvody, tunelovanie, korupciu nielen pri kúpe akcií, zhoršenie správy hospodárskych jednotiek, rozbitie veľkých životaschopnejších podnikov na menšie, rozpredaj a likvidáciu ich aktív, zánik výskumu napojeného na výrobné prevádzky. Kultúra v ekonomických a spoločenských vzťahoch sa ocitla na bode mrazu.

Výsledkom celého tohto zložitého procesu sa nestal „ideál vyspelého kapitalizmu“, ale model „klientskeho politického kapitalizmu“.

rodina, portrét, harmónia

Kto ohrozuje rodinu

30.10.2014 22:00

JAROSLAV HRENÁK: Aliancia za rodinu označila rozhodnutie Ústavného súdu o nesúlade jednej z referendových otázok s Ústavou SR za škandalózne a má byť prejavom „sudcovskej tyranie“.

Euro, graf, peniaze

Prečo krízu takmer nikto nečakal

29.10.2014 22:00

TOMÁŠ PROFANT: Možno ste si už aj vy položili otázku, ako to, že politici a ekonómovia v roku 2006 či 2007 nevedeli o nadchádzajúcej globálnej hospodárskej kríze.

Ukrajina, parlamentné voľby

Voľby v čase medzivládia

28.10.2014 22:00

JURAJ MARUŠIAK: Ukrajina nepotrebuje iba zmenu politických elít, potrebuje zásadnú zmenu pravidiel vo vzťahu medzi občanom a štátom a vo vzťahoch medzi biznisom a štátom.

ISIL, Islamský štát, IS, islamisti

OSN: K Islamskému štátu sa pridávajú radikáli z celého sveta

31.10.2014 21:03

Popularita islamistov stúpa. K povstalcom z radikálnej skupiny Islamský štát sa už pridalo vyše 15-tisíc zahraničných bojovníkov z 80 krajín sveta.

SpaceShipTwo, vesmírna loď

Vesmírna loď SpaceShipTwo sa pri teste zrútila, jeden z pilotov zahynul

31.10.2014 20:42, aktualizované: 22:05

Vesmírna loď SpaceShipTwo mala pri testovacom lete nehodu. Na palube boli dvaja piloti, jeden z nich zahynul, druhý sa katapultoval a utrpel ťažšie zranenia.

Ukrajia, MH17

Holandský tím našiel na Ukrajine ďalšie telá obetí letu MH17

31.10.2014 19:33

Holandský tím zodpovedný za prehľadávanie trosiek lietadla spoločnosti Malaysia Airlines na východe Ukrajiny našiel telá ďalších obetí nešťastia.

batovci, john nash, maria bata

Baťovo meno súd neočistil. Zrušil verdikt, ktorý anuloval trest z roku 1947

31.10.2014 19:09

Bratislavský krajský súd zrušil verdikt, ktorým súd prvého stupňa vlani anuloval trest dlhoročného väzenia a prepadnutia majetku Janovi Antonínovi Baťovi.