Rast a inteligentná konsolidácia

Neuplynie ani deň bez toho, aby médiá, politici či ekonómovia nespomenuli európsku iniciatívu pre rast. Znamená kombináciu zdravých verejných financií, hlbokých štrukturálnych reforiem a cielených investícií.

A to nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj Európskej únie. Preto, aby sme všetci mohli naplno využiť potenciál nášho spoločenstva.

Návrh budúceho rozpočtu EÚ na obdobie  2014 až 2020 z dielne Európskej komisie je viac ako len stropom budúcich výdavkov. Obsahuje aj nové myšlienky a pravidlá na to, ako zlepšiť využívanie peňazí daňových poplatníkov v prospech nás všetkých. Návrh dáva členským štátom nové nástroje na hospodárske reformy, cielené investície a inteligentnú fiškálnu konsolidáciu.

Únia sa musí postarať o to, aby sa včas riešili problémy v oblasti konkurencieschop­nosti a aby sa štrukturálne reformy spustili včas. Presne o tom je  nový model hospodárskeho riadenia a nové pravidlá pre výdavky EÚ.

Ako súčasť nového riadenia navrhujeme novú politiku súdržnosti, ktorá prísne podmieni prístup k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu zavedením štrukturálnych reforiem na podporu rastu. Zaviedli by sa tzv. partnerské zmluvy. Niektoré fondy EÚ by sa tak pozastavili, ak by členský štát nezrealizoval vyžadované reformy v súlade s partnerskými zmluvami. Išlo by tak o metódu „cukru a biča“.
Opisované reformy sú kľúčové pri stratégii v oblasti rastu, ale určite nie dostačujúce.  Vytváranie rastu si vyžaduje aj investície do modernizácie zaostávajúcich hospodárstiev v Európe.

Je verejným tajomstvom, že rozpočet únie je jednou z hlavných hybných síl investícií mnohých členských krajín. Samotná politika súdržnosti predstavuje značný podiel rozpočtu verejných investícií na všetkých úrovniach verejnej správy. V prípade niektorých štátov južnej Európy ide o 35 až 50 percent všetkých verejných investícií, v prípade mnohých nových členských krajín o 70 a niekedy ešte viac percent.
Takisto chceme, aby budúce rozpočty EÚ podstatne viac investovali do výskumu a inovácie, energetickej efektívnosti, vzdelávania a infraštruktúry – v súlade s našou stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Ako príklad uveďme navrhovaných 50 miliárd eur na nástroj na prepojenie Európy. Jeho cieľom je pomôcť financovať cezhraničnú dopravu, energetické projekty a projekty in doplnením chýbajúcich dopravných spojení v hlavnej hospodárskej infraštruktúre Európy, ktorá spája náš vnútorný trh s 500 miliónmi spotrebiteľov.
Niekto môže tvrdiť aj to, že takýto program rastu ohrozí finančnú konsolidáciu. Nie je to pravda. Po prvé, rozpočet EÚ je veľmi skromný. Predstavuje 1 percento HDP únie a menej ako 2,5 percenta jej celkových výdavkov, preto nemôže byť dôvodom fiškálnej nerovnováhy Európy. Po druhé, nové pravidlá pre rozpočet poskytujú účinné podnety k zotrvaniu na ceste k inteligentnej fiškálnej konsolidácii.

Takmer všetky členské štáty, ako aj Európsky parlament považujú návrh komisie za dobrý základ pre ďalšie rokovania. Niekoľko krajín však chce znížiť náš návrh „prinajmenšom o 100 miliárd eur“ na obdobie siedmich rokov. A niektoré z nich chcú znížiť presne tie politiky, ktoré v celej Európe vytvárajú najväčší hospodársky rast. Patria medzi ne politika súdržnosti, výskum a vývoj a nástroj na prepojenie Európy.
Je to vzhľadom na opísané potreby európskeho hospodárstva naozaj rozumné? Nemyslím si to. Ako by toto zníženie ovplyvnilo verejné financie a deficit? Rovnal by sa 0,084 percenta HDP únie, čo je suma, ktorá rozhodne nezruinuje zdravé verejné financie!

Navrhovaný finančný rámec na roky 2014 až 2020 nie je ničím menším ako významným dlhodobým programom európskeho rastu. Nové pravidlá výdavkov zabezpečia zladenie inteligentnej fiškálnej konsolidácie s financovaním investícií a štrukturálnymi reformami. Ide o najlepší recept na rast v Európe.

Možno ho zlepšiť? Určite, a radi si vypočujeme návrhy a nápady. Ale majme na pamäti, že viacročný finančný rámec je viac ako len program pre rast a zamestnanosť. Tvárou v tvár najväčšej kríze od vzniku EÚ sú aj rokovania o finančnom rámci kľúčovým testom schopnosti únie konať a formovať svoju budúcnosť.

Brigita Schmognerova, kniha o vládnutí

Diagnóza Európskej únie v kocke

26.09.2016 07:00

BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Na určenie diagnózy EÚ treba poskladať niekoľko kamienkov o tom, ako sa chystá podpis zmluvy CETA či ako urýchliť rokovania o TTIP.

Rusko, voľby

Všetky strany sľúbili blahobyt

25.09.2016 22:00

VLADIMÍR BAČIŠIN: Od piatka sú známe oficiálne výsledky volieb do Štátnej dumy Ruskej federácie, ktoré sa veľmi málo odlišujú od tých predbežných.

Fico, Kaliňák

Dilema Roberta Fica

25.09.2016 09:00

JÚLIUS GEMBICKÝ: Robert Fico stojí od vypuknutia kauzy Bašternák pred dilemou. Rozhoduje sa, ktorým smerom sa má vybrať, no rozhodnutie tlačí pred sebou.

Cyprus, voľby

Azerbajdžánci podľa odhadov schválili zmeny v ústave

26.09.2016 20:30

Občania Azerbajdžanu rozhodli v referende aj o rozšírení právomocí prezidenta Ilhama Alijeva, ktorý bude môcť rozpustiť parlament i o predĺžení jeho funkčného obdobia.

Boris Zala

Zvláštny rozvod Zalu so Smerom

26.09.2016 20:00

Boris Zala ešte je v Smere, ale už aj nie je. Vraj je to nezrozumiteľné? Áno, ale takto nejako to Zala vymyslel. Po tvrdej niekoľkomesačnej kritike strany oznámil, že požiadal o prerušenie členstva.

Miroslav Lajčák

Lajčák skončil v piatom hlasovaní v OSN tretí

26.09.2016 18:40

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák skončil v piatom indikatívnom hlasovaní BR OSN na post generálneho tajomníka OSN na treťom mieste.

migranti

Grécko vrátilo do Turecka cez 70 migrantov z ostrova Lesbos

26.09.2016 18:36

Loď európskej pohraničnej agentúry Frontex v pondelok previezla cez 70 imigrantov z gréckeho ostrova Lesbos do tureckého prímorského mestečka Dikili.