Rast a inteligentná konsolidácia

Neuplynie ani deň bez toho, aby médiá, politici či ekonómovia nespomenuli európsku iniciatívu pre rast. Znamená kombináciu zdravých verejných financií, hlbokých štrukturálnych reforiem a cielených investícií.

A to nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj Európskej únie. Preto, aby sme všetci mohli naplno využiť potenciál nášho spoločenstva.

Návrh budúceho rozpočtu EÚ na obdobie  2014 až 2020 z dielne Európskej komisie je viac ako len stropom budúcich výdavkov. Obsahuje aj nové myšlienky a pravidlá na to, ako zlepšiť využívanie peňazí daňových poplatníkov v prospech nás všetkých. Návrh dáva členským štátom nové nástroje na hospodárske reformy, cielené investície a inteligentnú fiškálnu konsolidáciu.

Únia sa musí postarať o to, aby sa včas riešili problémy v oblasti konkurencieschop­nosti a aby sa štrukturálne reformy spustili včas. Presne o tom je  nový model hospodárskeho riadenia a nové pravidlá pre výdavky EÚ.

Ako súčasť nového riadenia navrhujeme novú politiku súdržnosti, ktorá prísne podmieni prístup k štrukturálnym fondom a ku Kohéznemu fondu zavedením štrukturálnych reforiem na podporu rastu. Zaviedli by sa tzv. partnerské zmluvy. Niektoré fondy EÚ by sa tak pozastavili, ak by členský štát nezrealizoval vyžadované reformy v súlade s partnerskými zmluvami. Išlo by tak o metódu „cukru a biča“.
Opisované reformy sú kľúčové pri stratégii v oblasti rastu, ale určite nie dostačujúce.  Vytváranie rastu si vyžaduje aj investície do modernizácie zaostávajúcich hospodárstiev v Európe.

Je verejným tajomstvom, že rozpočet únie je jednou z hlavných hybných síl investícií mnohých členských krajín. Samotná politika súdržnosti predstavuje značný podiel rozpočtu verejných investícií na všetkých úrovniach verejnej správy. V prípade niektorých štátov južnej Európy ide o 35 až 50 percent všetkých verejných investícií, v prípade mnohých nových členských krajín o 70 a niekedy ešte viac percent.
Takisto chceme, aby budúce rozpočty EÚ podstatne viac investovali do výskumu a inovácie, energetickej efektívnosti, vzdelávania a infraštruktúry – v súlade s našou stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Ako príklad uveďme navrhovaných 50 miliárd eur na nástroj na prepojenie Európy. Jeho cieľom je pomôcť financovať cezhraničnú dopravu, energetické projekty a projekty in doplnením chýbajúcich dopravných spojení v hlavnej hospodárskej infraštruktúre Európy, ktorá spája náš vnútorný trh s 500 miliónmi spotrebiteľov.
Niekto môže tvrdiť aj to, že takýto program rastu ohrozí finančnú konsolidáciu. Nie je to pravda. Po prvé, rozpočet EÚ je veľmi skromný. Predstavuje 1 percento HDP únie a menej ako 2,5 percenta jej celkových výdavkov, preto nemôže byť dôvodom fiškálnej nerovnováhy Európy. Po druhé, nové pravidlá pre rozpočet poskytujú účinné podnety k zotrvaniu na ceste k inteligentnej fiškálnej konsolidácii.

Takmer všetky členské štáty, ako aj Európsky parlament považujú návrh komisie za dobrý základ pre ďalšie rokovania. Niekoľko krajín však chce znížiť náš návrh „prinajmenšom o 100 miliárd eur“ na obdobie siedmich rokov. A niektoré z nich chcú znížiť presne tie politiky, ktoré v celej Európe vytvárajú najväčší hospodársky rast. Patria medzi ne politika súdržnosti, výskum a vývoj a nástroj na prepojenie Európy.
Je to vzhľadom na opísané potreby európskeho hospodárstva naozaj rozumné? Nemyslím si to. Ako by toto zníženie ovplyvnilo verejné financie a deficit? Rovnal by sa 0,084 percenta HDP únie, čo je suma, ktorá rozhodne nezruinuje zdravé verejné financie!

Navrhovaný finančný rámec na roky 2014 až 2020 nie je ničím menším ako významným dlhodobým programom európskeho rastu. Nové pravidlá výdavkov zabezpečia zladenie inteligentnej fiškálnej konsolidácie s financovaním investícií a štrukturálnymi reformami. Ide o najlepší recept na rast v Európe.

Možno ho zlepšiť? Určite, a radi si vypočujeme návrhy a nápady. Ale majme na pamäti, že viacročný finančný rámec je viac ako len program pre rast a zamestnanosť. Tvárou v tvár najväčšej kríze od vzniku EÚ sú aj rokovania o finančnom rámci kľúčovým testom schopnosti únie konať a formovať svoju budúcnosť.

Elektrina, energia

Výzvy a priority energetickej únie

29.03.2015 15:00

MAROŠ ŠEFČOVIČ, CORINA CRETUOVÁ: Slovenské podniky a domácnosti spotrebujú dvakrát toľko energie, ako je priemer v Európskej únii.

ustavny sud

Podľa a v medziach ústavy

25.03.2015 14:00

JÁN MAZÁK: Čítať názor odborníka, podľa ktorého rozhodnutie tretieho senátu o sťažnosti nevymenovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu je vlastne rozhodnutím o všetkých piatich kandidátoch, je veľmi netradičné slovo o vzťahoch medzi senátmi Ústavného súdu.

Marine Le Penová

Le Penovej front mení kurz

24.03.2015 14:00

MICHAEL AUGUSTÍN: V prvom kole nedeľných volieb do rád departementov sa Francúzsko zafarbilo domodra. Socialisti utŕžili debakel.

búrka Sandy

Búrka v Nemecku zranila troch ľudí a narušila dopravu

30.03.2015 12:07

Najmenej troch zranených si vyžiadala búrka sprevádzaná víchricou, ktorá sa prehnala cez severozápad Nemecka.

richter, minister

Druhý pilier pri sporení aspoň 25 rokov by sa mal vyplatiť všetkým

30.03.2015 12:00

Z druhého dôchodkového piliera od jeho opätovného otvorenia 15. marca podľa doteraz známych údajov vystúpilo asi 3,5 tisíca sporiteľov a vstúpilo ich doň okolo 500.

ústavný súd, košice, budova

Ústavný súd naťahuje čas

30.03.2015 12:00

Prečo Ústavný súd rozhodol tak, ako rozhodol? Naposledy v prípade nevymenovania troch kandidátov za ústavných sudcov prezidentom Andrejom Kiskom?

Ryanair, báza, Bratislava

Ryanair otvoril na letisku v Bratislave svoju bázu

30.03.2015 11:09

Nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair otvorila v pondelok na letisku M. R. Štefánika v Bratislave svoju základňu.