Trpké plody daňových rajov

Až 21 biliónov amerických dolárov majetku bohatých elít a nadnárodných firiem sa vďaka daňovým rajom údajne nachádza mimo dosahu daňových úradov ich domovských krajín. Táto suma prekračuje hrubý domáci produkt USA a Japonska. Najnovšie údaje prináša štúdia organizácie Tax Justice Network.

Štáty tak prichádzajú o príjmy, ktoré by im veľmi pomohli v súčasnosti, keď čelia kríze a snažia sa vyrovnať rozpočty. Žiaľ, najmä formou rozpočtových škrtov, zvyšovaním daní a ďalšími opatreniami dopadajúcimi nerovnomerne na stredné a nízkopríjmové vrstvy obyvateľstva.

Daňové raje predstavujú systém, vďaka ktorému sú tieto úniky možné. Navonok sa snažia pôsobiť ako legálne jurisdikcie ponúkajúce lepšie podmienky v medzinárodnej konkurencii. V skutočnosti svoju konkurencieschop­nosť zakladajú na utajovaní a ponúkaní možností, ako obchádzať pravidlá iných právnych systémov.

Aj preto sú veľmi obľúbené medzi kriminálnymi kruhmi, ktorým umožňujú preprať nelegálne získané peniaze napríklad z pašovania a predaja drog. Praktiky, ako to funguje, opisuje nedávna správa amerického Senátu, ktorý vyšetroval banku HSBC.

Pod pojmom daňový raj si ľahko vybavíme napríklad Kajmanské ostrovy či Bahamy. Ale sú i také „raje“, ktoré sú k nám bližšie, ako si myslíme. Patrí k nim Švajčiarsko, Monako, Malta, britské závislé územia Man, Jersey či Guernsey, ale aj Írsko, Holandsko a Cyprus. Tieto daňové jurisdikcie sú čoraz viac známejšie aj medzi českými a slovenskými firmami.

To, čo umožňujú, však neprináša iba negatívne fiškálne dôsledky. Tie sú oveľa širšie, hoci na prvý pohľad nie až také zrejmé a hmatateľné. O to závažnejšie môžu byť v dlhodobej perspektíve.

Predovšetkým umožňujú globálnej elite ešte viac koncentrovať svoj majetok a obchádzať zákonnú reguláciu. Horné promile tých najbohatších (približne 92-tisíc ľudí) podľa štúdie Tax Justice Network vlastní majetok za desiatky biliónov amerických dolárov. Nerovnosť medzi nimi a väčšinou ostatnej populácie prudko rastie. Pritom oficiálne štatistiky z výpočtov vylučujú úplne najchudobnejších a najbohatších.

Na to, aké negatívne dôsledky táto rastúca izolácia elít prináša, upozorňuje aj kniha Chrisa Hayesa Súmrak elít: Amerika po meritokracii.

Elita oddelená od väčšiny populácie nevníma jej problémy, no zároveň sústreďuje vo svojich rukách ekonomickú a politickú moc. Na politických pozíciách aj vinou tohto oddelenia nereflektuje vôbec alebo len slabo potreby väčšiny ľudí a obhajuje najmä svoje záujmy. Preto dochádza k zlyhaniu inštitúcií, k zlej regulácii a k oslabovaniu demokracie.

Na inú štúdiu, ktorá potvrdzuje negatívne vplyvy sociálnej nerovnosti na kvalitu tvorby politiky a prijímaných riešení, poukazuje materiál vydaný Medzinárodným menovým fondom.

Daňové raje tiež pomáhajú rozohrávať záujmy jednotlivých štátov voči sebe a pôsobia proti účinnej regulácii, ktorú finančný systém nevyhnutne potrebuje. Posilňujú totiž tendencie podhodnocovať a lákať mobilný kapitál na laxnejšie podmienky a nižšie dane namiesto toho, aby sa ho usilovali účinne a prísnejšie regulovať. Finančná regulácia tak predstavuje typický kolektívny problém.

Daňové raje majú veľmi závažné dôsledky predovšetkým na najchudobnejšie štáty. Politické elity mnohých rozvojových krajín, ale aj nadnárodné firmy, ktoré v nich pôsobia, využívajú princípy utajenia umožneného daňovými rajmi na vyvážanie zdrojov a výnosov napríklad z ťažby nerastných surovín.

Z Nigérie tak od roku 1970 vyviezli viac ako 300 miliárd dolárov, z Pobrežia Slonoviny 141 miliárd. Takýto kapitál by mnohým krajinám stačil na to, aby umorili svoje zadlženie, a prevyšuje aj objemy medzinárodnej humanitárnej pomoci, ktorú dostávajú.

Nicholas Shaxson vo vynikajúcej knihe Ostrovy pokladov pôsobivo opisuje, aké dôsledky prinášajú tieto aktivity na daňové raje samotné. Pre mnohých pôvodných obyvateľov to nie je vôbec raj. Rýchly rozvoj finančného sektora vytláča iné hospodárske sektory. Zisky plynú úzkej vrstve finančníkov, rastie nerovnosť a v mnohých prípadoch dochádza aj k ovládnutiu miestnej politiky úzkymi finančnými záujmami.

Všetko to prispieva k tomu, že volanie po „uzavretí“ týchto rajov silnie. A to už nielen medzi aktivistami, ale aj medzi politikmi. Akcia v tomto ohľade, žiaľ, veľmi pokrivkáva. Doteraz prijaté opatrenia situáciu zatiaľ nezmenili.

Často ide iba o kozmetické zmeny, ktoré nejdú proti samotnej podstate veci. To by v prvom slede bolo predovšetkým zvrhnutie bankového tajomstva z jeho súčasného piedestálu a podstatné zvýšenie transparentnosti finančných tokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
technológie, digitalizácia

Prvý digitálny veľvyslanec

25.02.2017 10:00

ROBERT ŠKOPEC: Žijeme v digitálnom svete a Dánsko sa rozhodlo držať krok s jeho vývojom.

EÚ, Európska únia, vlajka

Bezpečnosť po novom

24.02.2017 14:00

LUKÁŠ PARÍZEK: Konštatovanie, že za ostatné roky sa svetové bezpečnostné prostredie zásadne zmenilo, je, ako keby sme objavili západ slnka.

srdce, ekg, vyšetrenie, lekár,

Viac lekárov, nie viac hodín

23.02.2017 09:00

PETER MAKARA: Nesúhlasím s výrokmi riaditeľa nemocnice v Bardejove a prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Petka uvedenými v denníku Pravda 18. 2. 2017.

Kim Čong-nam, Kim Čong-un

Cena za útok na Kim Čong-nama? Podozrivej údajne zaplatili 90 dolárov

25.02.2017 11:40

Indonézanka, ktorú zadržali ako jednu z podozrivých v prípade vraždy nevlastného brata severokórejského vodcu, tvrdí, že jej zaplatili 90 dolárov za útok.

Ján Baránek

Podľa Baránka opozícia lídra nemá, ale požiadavka mať ho, je pomýlená

25.02.2017 11:11

Opozícia dnes podľa analytika Jána Baránka vysloveného lídra nemá. Ako povedal Baránek, opozičné strany konajú autonómne, čo je však v poriadku.

KLDR, Korea

Prvú plánovanú schôdzku zástupcov KĽDR a USA zrušili

25.02.2017 10:45

Plány na prvé stretnutie predstaviteľov KĽDR a USA od nástupu novej vlády boli zrušené po tom, ako americké ministerstvo nevydalo vízum vyslancovi Pchjongjangu.

Miroslav Lajčák

Lajčák: Je dôležité, aby V4 nebola vnímaná ako zoskupenie proti EÚ

25.02.2017 10:35

V4 je zoskupenie krajín, ktoré je dobré a užitočné pre každého z jej členov. Dodal v rozhovore minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.