Na nízkouhlíkovej vlne

Nízkouhlíková ekonomika, teda ekonomika, ktorá produkuje minimálne množstvo skleníkových plynov do atmosféry, sa stala dôležitou témou júlového rokovania Európskeho parlamentu.

Koľko prostriedkov na ňu viazať a čo sa bude môcť z nových eurofondov pod jej hlavičkou financovať? To boli najčastejšie kladené otázky. Nakoniec poslanci rozhodli, že každý štát musí vynaložiť na nízkouhlíkové hospodárstvo prinajmenšom 12 percent peňazí, ktoré získa z fondov Európskej únie. Súčasne zamietli podporu pre ropovody a plynovody v prospech obnoviteľných zdrojov a úspor energie.

Rastúca dôležitosť boja proti klimatickej zmene predurčuje nízkouhlíkovú ekonomiku na politický cieľ budúcich dekád. Ide totiž o víziu ekonomiky a úvahy o boji proti klimatickej zmene, o úsporách, racionálnosti využívania zdrojov a takisto o ochrane životného prostredia vnímanej cez ekonomickú optiku.

V čase krízy sa tak politikom núka atraktívne východisko, ako vyhovieť tlaku na zosilnenie boja proti zmene klímy a zastavenie ničenia našej planéty. Zároveň pomôže riešiť kolabujúce hospodárstva. Obe krízy sa dajú spojiť.

Nízkouhlíková ekonomika sa preto stala predmetom politických programov a novej európskej stratégie Európa 2020. Únia stanovuje v tejto oblasti záväzné ciele. Európska komisia pripravila plán prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a rovnaké úvahy zapracovala aj do stratégií pre energetiku a dopravu. Aj nová regionálna politika EÚ bude zahŕňať prioritu prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Slovensko si osvojilo nízkouhlíkovú rétoriku iba ťarbavo. V nových vládnych dokumentoch na rozpočtové obdobie 2014 až 2020 sa zavádza pojem „ekonomika zeleného rastu“. To pôsobí však až komicky, pokiaľ človek nečíta ďalej. Vláda chce nízkouhlíkovú budúcnosť našej krajiny podrobnejšie rozvinúť v dokumente Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030, ktorú má do decembra vypracovať ministerstvo životného prostredia.

Všetky štáty sa teda nastavujú na nízkouhlíkovú vlnu, aby získali prístup k zdrojom európskeho rozpočtu a aby boli schopné naplniť rozličné ciele, s ktorými súhlasili v posledných rokoch. A tu sa skrýva veľké riziko. Úspešnosť celého konceptu závisí od toho, čo bude zahŕňať.

Plynárenská loby sa snaží pretlačiť ako nízkouhlíkové palivo zemný plyn, aby si zabezpečila prístup k fondom EÚ. Uhoľná loby vidí kľúč v technológii spaľovania a v uskladňovaní vyprodukovaného uhlíka, a preto žiada, aby sa do stratégie zahrnulo aj zachytávanie a uskladňovanie uhlíka. A robí to úspešne. Ako nízkouhlíková sa prezentuje i jadrová energetika, ktorá sa chváli obrovským množstvom energie s minimálnymi emisiami uhlíka.

Na týchto príkladoch vidieť kameň úrazu – meranie uhlíkovej intenzity. Ak sledujeme len komíny a výfuky, ale zanedbáme hodnotenie celého produkčného cyklu, môžeme získať veľmi skreslenú predstavu o tom, čo ako prispieva k produkcii skleníkových plynov.

Dôležité je preto aj to, ako bude EÚ chcieť hodnotiť jednotlivé investície a čo všetko do uhlíkovej stopy zahrnie. Je jasné, že mnohé odvetvia sa budú usilovať vyhodiť zo svojej stopy čo najviac, aby sa ocitli v zelenom koši.

Napriek tomu sa pojem nízkouhlíkové hospodárstvo etabloval a učia sa ho používať aj konzervatívnejšie štáty a záujmové skupiny. S novými pojmami, za ktorými sa skrývajú veľké peniaze, to býva tak, že sa ich všetci naučia používať až príliš dobre. Preto nevyhnutne treba venovať tejto téme pozornosť a mať na pamäti, že diabol sa skrýva v detailoch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Euro, graf, peniaze

Prečo krízu takmer nikto nečakal

29.10.2014 22:00

TOMÁŠ PROFANT: Možno ste si už aj vy položili otázku, ako to, že politici a ekonómovia v roku 2006 či 2007 nevedeli o nadchádzajúcej globálnej hospodárskej kríze.

Ukrajina, parlamentné voľby

Voľby v čase medzivládia

28.10.2014 22:00

JURAJ MARUŠIAK: Ukrajina nepotrebuje iba zmenu politických elít, potrebuje zásadnú zmenu pravidiel vo vzťahu medzi občanom a štátom a vo vzťahoch medzi biznisom a štátom.

Marián Kotleba

Neoľudáctvo a oficiálna línia

27.10.2014 22:00

KAROL KRPALA: Okrúhle výročia Slovenského národného povstania a Karpatsko-duklianskej operácie poskytli priestor pre úvahy na tému: Ako je možné, že sa význam týchto historických udalostí otvorene spochybňuje zo strany silnejúceho neoľudáctva?

električka, MHD, doprava

Bratislavské električky začnú jazdiť z hlavnej stanice

30.10.2014 13:08

K Hlavnej stanici Bratislava začnú po troch rokoch opäť jazdiť električky. Testovaciu prevádzku z časti opravenej električkovej trate spustia 11. novembra.

Tibor Gašpar, policajný prezident

Preveria ďalší zásah policajta z videa

30.10.2014 13:00

Inšpekcia ministerstva vnútra vyšetrí zásah, pri ktorom mal mladý muž zomrieť preto, že mu bola neskoro poskytnutá prvá pomoc. Na prípad upozornil poslanec Ľubomír Galko.

Štefánik, socha

Vznik ČSR štátnym sviatkom nebude, Smer novelu opäť zamietol

30.10.2014 12:31

SDKÚ ani po druhýkrát v parlamente neuspelo a 28. október, kedy si Slovensko pripomína vznik 1. ČSR, sa štátnym sviatkom nestane.

ústavný súd

Referendum môže priniesť viac diskriminácie

30.10.2014 12:00

Ak referendum o ochrane rodiny bude úspešné, rôzne skupiny ľudí sa môžu v bežnom živote stretnúť s diskrimináciou či dostať sa do absurdných a neriešiteľných situácií.