Pôvodné predstavy o novej strane boli pritom celkom iné. Odvážnejšie. Až prehnane… Zsolt Simon sníval (dosť naivne) o veľkej silnej strane s neuveriteľne pestrým obsadením: Bugár, Simon, Radičová, Bútora, Lipšic… Tento uletený scenár mal pracovný názov SMS – slovensko-maďarská strana. Bol taký strelený, že stroskotal hneď v zárodku. Bugár, Radičová a Lipšic mali spoločné len jedno. Stretávali sa vo volebnom tíme Ivety Radičovej – pred prezidentskými voľbami. Niektorí novinári, podnikatelia a politickí dobrodruhovia pri pohľade na túto „skupinku“ neodolali pokušeniu a začali si kresliť hlúposti. Celkom nereálne. Lipšic, akokoľvek nespokojný, ostáva verný KDH. Pre Radičovú je tiež perspektívnejšie hrať druhé husle v SDKÚ ako tretie v akejsi maďarskej strane.
O niečo reálnejšie predstavy mal nakoniec Béla Bugár – rozhodujúca postava „nového projektu“. Zakladá maďarskú menšinovú stranu, ktorú chce formálne a symbolicky otvoriť aj pre Slovákov. V skutočnosti však bude mieriť na SMK. A dobýjať jej voličov. Bude to maďarská strana, pripravená vytvoriť s SMK predvolebnú koalíciu. Aby neprepadol jediný maďarský hlas.
Bugár má v boji s Csákym tri výhody: je najpopulárnejší maďarský politik, má jasnú podporu menšinových médií a je prijateľný pre väčšinu slovenských strán. Napriek tomu však jeho Most ostáva veľkou, umelo nafukovanou bublinou. S objemným obalom a prázdnym jadrom.
Pre úspech potrebuje buď rozhodujúcu podporu tradičných voličov SMK, ktorú vôbec nemá istú. Alebo veľkorysý súhlas Csákyho (a Duraya) s vytvorením predvolebnej koalície. Čo tiež nemá isté… Po odchode bugárovcov sa v SMK ešte viac posilní tvrdá nacionalistická línia. Csáky a Duray na prípadné Bugárove ponuky vôbec nemusia prikývnuť. Ani za cenu hrubých strát. V Moste môžu vidieť – v súlade s orbánovskou nacionalistickou logikou – zradcov národa. Ktorých treba pokoriť, obetovať, odrezať. Tento tvrdo nacionalistický typ myslenia v SMK nie je väčšinový. Onedlho však môže byť veľmi silný. Silnejší ako Csáky…
Optimálne by bolo, keby bola Durayova SMK závislá od „umierneného projektu“ Bugára. Zatiaľ to však vyzerá presne naopak.