Zvlášť staršia generácia, bohužiaľ, podľahla mýtom o údajnej excelentnosti slovenského vzdelávacieho systému, ktorú konšpiračne ktosi narušil počas transformácie. „Každý, kto odišiel, sa uplatnil.“ „Západ potreboval zničiť naše školstvo, aby nemal konkurenciu.“ Tieto dva výroky sa trochu bijú už v základnej logike, v prvom rade však nesedí základný obraz. Slovensko nikdy nebolo významným „dodávateľom“ mozgov. A nedostatok vzdelania sa silne odrazil v transformačnom procese.
Dnes je krajina masívnym vývozom lacnej pracovnej sily, najmä do Česka a Veľkej Británie. Počas hospodárskej transformácie nevznikli prakticky žiadne technicky či marketingovo inovatívne slovenské značky (jednou z mála výnimiek je Eset, svetová špička v antivírusovej ochrane). Krajina nemá intelektuálnu elitu. Ešte aj malí Slovinci či Estónci sa vedia pochváliť medzinárodne známymi spisovateľmi či sociálnymi vedcami.
Iste, slovenské školstvo má dve pomerne silné stránky. Po prvé, dáva akceptovateľný štandard vzdelania veľmi širokým vrstvám. Skoro každý sa naučí čítať, písať a zvládať základnú aritmetiku a algebru. A väčšina zvládne základy humanitných a prírodných vied, prípadne sa slušne vyučí. Nie je to tak málo. Aj v niektorých krajinách bohatšej časti Európy (Francúzsko či Veľká Británia) sa stáva, že v deprivovaných (zväčša imigrantských) štvrtiach je pozornosť dosť slabá, mládež opúšťa školy len s veľmi základnými zručnosťami.
Po druhé, za socializmu sa, chvalabohu, vytvorilo zopár technických a prírodovedných pracovísk veľmi slušnej medzinárodnej úrovne a prežívajú dodnes. Bohužiaľ, svojím základným prístupom sa školstvo až tak veľmi nezmenilo od čias, keď povinnú dochádzku zavádzala cisárovná Mária Terézia. Je to vedomostný šrotovník: žiak musí pretrpieť roky sedenia v lavici, počas ktorých sa naučí opakovať to, čo mu predpisujú. Niektoré nedostatky vidno už v medzinárodných porovnaniach, Slováci majú napríklad problém chápať nový text a logicky si utriediť informácie.
Školstvo musí získať lepšiu organizáciu, so systémom kontroly kvality a preškolení. Osnovy musia poskytovať oveľa viac príležitostí na úlohy, ktoré naučia žiakov triediť fakty a premýšľať. Školy tiež musia byť oveľa viac miestom učenia sa tímovej práci či podnecovaniu k súťaživosti. Kapitolou samou osebe sú vysoké školy, kde je naozaj nutné poriadne pridať, zvlášť v spoločenskovedných predmetoch, kde krajina výrazne zaostáva.
Okrem organizačných zmien treba do školstva postupne oveľa viac investovať a nebáť sa pritom silnej podpory excelentných pracovísk či štipendijných schém. Preto, aby sme boli inovatívnejší a mali sa lepšie. Ale najmä preto, že vzdelanie je hodnota sama osebe. Aby ľudia mali radosť z toho, že objavujú niečo nové. Aby sme boli hrdá, civilizovaná spoločnosť.