Ide o rozličné skupiny. Skutoční živnostníci, ktorí boli radi, že nerozšírili armádu nezamestnaných a zabezpečili si síce slabý, no aký-taký príjem. Zamestnanci, ktorých presvedčili, aby prestúpili na živnosť, pritom k oficiálnej nízkej mzde dostávali na ruku ešte čosi, ale z toho na odvody nešlo nič. A napokon špekulanti, ktorí vyššie odvody mohli pokojne platiť, no nerobili to.
Mnohým z nich teraz hrozia dôchodky nižšie ako životné minimum. Sociálna poisťovňa im tak bude z peňazí všetkých doplácať. Bude sa vtedy rozhodovať, kto bol poctivec, kto bral veci na ľahkú váhu a kto priamo podvádzal? Nebude.
Poisťovňa tvrdí, že klientov varuje pred lákavým platením čo najnižších odvodov. Je predsa logické, že čím menej peňazí odvádzam, tým nižšiu penziu môžem očakávať. Lenže to by tu musela byť účinná osveta a finančná gramotnosť, ktorú by sa mali učiť už deti v školách. Spoliehanie sa na to, že štát všetko dajako zariadi, nepatrí do tohto storočia. Bola by to falošná solidarita.
Štát je povinný postarať sa iba o ľudí v hmotnej núdzi. Ak mal však niečo urobiť už dávno, tak zvýšiť povinné minimálne odvody. Ostatné ostáva na osobnej zodpovednosti.