Írsko, Francúzsko a Česko na čele „neveriacich“
Medzi najmarkantnejšie prípady patrí Írsko, kde za sedem rokov (2005 až 2012) klesol počet veriacich zo 69 percent na 47. V celosvetovom rozsahu je tento pokles deväťpercentný. Za tento čas sa súčasne takmer zdvojnásobil počet ľudí, ktorí sú presvedčenými ateistami: zo 4 na 7 percent. Najväčší nárast počtu ateistov zaznamenalo Francúzsko (29 percent) a Česko. Ak sa 4,7 milióna Čechov odmietlo prihlásiť k akejkoľvek cirkvi a 3,6 milióna je bez náboženskej viery (čo je spolu až masívnych 80 percent obyvateľstva), robí to z Českej republiky jednu z najateistickejších krajín na svete.
Prekvapením sú čísla z USA, o ktorých platilo, že sa veľmi líšili od iných rozvinutých krajín – boli „nábožnejšie“. Ale už aj v tejto „božej zemi“ sa ľudia odvracajú od cirkvi. V jednom z ostatných prieskumov zaškrtlo 19 percent opýtaných v otázke náboženskej príslušnosti kolónku „žiadna“. Na porovnanie: v roku 1990 to bolo 6 percent, v roku 2008 15 percent, v roku 2010 už 18 percent. Zmena ja pomalá, ale prichádza. Dokázal to napríklad Herb Silverman, prezident Sekulárnej koalície pre Ameriku, ktorý kandidoval v roku 1990 na post guvernéra Južnej Karolíny. Zákon tam zakazoval, aby ateista zastával verejný úrad. Vo voľbách síce prepadol, ale jeho kandidatúra viedla k tomu, že najvyšší súd zrušil protiústavný zákon.
Áno „pochybným“ menšinám v USA
Veľmi zvláštnu príchuť má aktuálna skutočnosť, že ak si chcú americkí kresťania zabezpečiť pre budúcnosť svoje tzv. tradičné náboženské hodnoty, musia si za prezidenta zvoliť človeka, hlásiaceho sa so svojou šesťčlennou rodinou k Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní, v skratke povedané mormóna Mitta Romneyho. V roku 1967 sa uchádzal o kandidatúru na prezidentstvo jeho otec, tiež mormón, George Romney. Vtedy sa vyslovil každý piaty Američan, že by ani dobre kvalifikovaného katolíka nevolil za svojho prezidenta, ale už v roku 1968 sa do Bieleho domu nasťahovala rodina Johna F. Kennedyho, prvého katolíka na tomto poste v USA.
Nedávny výskum Gallupovho ústavu ukázal, že až 54 percent Američanov by volilo za prezidenta aj ateistu, keby bol pre svoj úrad „dobre kvalifikovaný“. Je to síce najmenej pre jednu z „pochybných“ menšín (58 percent by volilo aj moslima, 68 percent geja alebo lesbu), ale treba si uvedomiť, že v roku 1958, keď bola otázka položená po prvý raz, to bolo len 18 percent. A dôvodov na straty pribúda…
Hriechy dnešné aj minulé
V čase rozdelenia sveta na kapitalistický a socialistický tábor vyhovovalo ľuďom, že cirkev stála na strane kapitalizmu a pápež Ján Pavol II. sa vedel mediálne postaviť za Solidaritu a za hnutie Preč od Moskvy v štátoch Varšavskej zmluvy. Už za života dnešných starších generácií sa však katolícka cirkev dopustila aj zásadných prechmatov. Pápež Pius XI. blahoželal v roku 1938 generálovi Francovi k víťazstvu v občianskej vojne a aj ďalší pápeži dobre vychádzali s katolíckymi diktátormi. Strate sympatií „pomohla“ aj demontáž reforiem 2. vatikánskeho koncilu, ktorými sa pokúsil modernizovať katolícku cirkev pápež Ján XXIII., ale ktorým zasadil smrteľnú ranu Pavol VI., keď odmietol zrušiť zákaz antikoncepcie a odsúdil ju encyklikou Humanae vitae. Pokračovalo to odsúdením tzv. teológie oslobodenia Jánom Pavlom II. a nasledovalo obdobie škandálov a vieroučných nedorozumení. V západnej Európe a USA sa rozhoreli roky tutlané prípady sexuálneho zneužívania. Cirkev vyplatila svojim obetiam obrovské sumy odškodného (len v USA do roku 2009 predstavovala táto suma 2,6 miliardy dolárov).
Postoj k viere podľa prieskumov ovplyvňuje aj vyšší životný štandard ľudí či bezpečné sociálne siete, ktoré pomáhajú odbúravať strach o budúcnosť. Bohatí ľudia údajne strácajú zmysel pre náboženstvo; hovorí sa aj o úrovni vzdelania. Svoje urobili akcie Vatikánu v podnikoch na prezervatívy a finančné nezrovnalosti Vatikánskej banky. Udalosti posledného desaťročia, charakterizované sexuálnymi deliktmi kňazov v Írsku, v USA, ale aj v Británii, Nemecku a Rakúsku, viedli k ďalšiemu (a masívnejšiemu) vyprázdňovaniu kostolov a na mnohých miestach k ich premene na profánne stavby, byty a obchodné podniky. Následkom je nedostatok dorastu v seminároch a „import“ domorodých kňazov z bývalých kolónií.
Religiozita automaticky neznamená slušnosť
Slovensko je kresťanská krajina, ale to neznamená, že všetci veriaci Slováci chodia každú nedeľu do kostola. Mnohí majú pocit, že náboženstvo v živote ich rodičov niečo znamenalo, a hoci to nevedia definovať, nevzdávajú sa toho. No na iné myslia, o inom sa bavia. Niektorí politici majú síce kresťanstvo napísané na čele a robia všetko možné, aby zo Slovenska urobili kresťanský štát – no podrývajú práva žien, sexuálnych menšín a sociálnu ochranu nielen chudobných, ale aj stredných vrstiev obyvateľstva.
Verejnosť opakovane zisťuje, že religiozita neznamená automaticky slušnosť. Keď sa publikujú rozsudky nad stovkami kňazov, ktorí pohlavne zneužívali svojich zverencov, keď sa prevaľujú škandály okolo Vatikánskej banky, keď je až nechutná ziskuchtivosť miestneho farára a nenásytnosť hierarchie pri reštitúciách, keď Konferencia biskupov Slovenska neprimerane zasahuje do chodu svetského štátu, to všetko napomáha trendu Preč od Ríma. Bolo by úžasné mať politickú reprezentáciu, ktorá by sa väčšmi zaujímala o každodenné problémy tu na zemi, ako o to, čo bude na druhom svete, uvaľujúc na národ v mene udržania si moci nezáživnú agendu najvyššej bytosti jedinej cirkvi.
Napriek stratám kresťanov pribúda
Kresťanov pribúda všade tam, kde je vysoká pôrodnosť. Katolíkov je na svete takmer 1,2 miliardy a ročne toto číslo narastá zhruba o jedno percento. Vzhľadom na súvislosť s vysokou pôrodnosťou a prítomnosťou kresťanských misií je reč najmä o afrických krajinách a štátoch Juhovýchodnej Ázie. Katolíkov ubúda predovšetkým v Európe, v USA, ale aj v Južnej Amerike. Evanjelikov je asi 800 miliónov a ich počet rastie predovšetkým v Južnej Amerike a Afrike. Na jednej strane prírastky veriacich, na druhej úbytok.
Natíska sa otázka, či cirkvi, ktoré tak často sklamali, jedného dňa zaniknú. Boh vie…