Som feministka, nie domáca pekáreň!

Videla som v televízii dokumentárny film o Indii - fotografie znásilnených dievčat, demonštrácie za sprísnenie indických zákonov, rozhovory s príbuznými „obetí“, rozhovory so ženami aj mužmi na ulici v Dillí, rozhovory so zástupkyňami feministického hnutia.

27.01.2013 22:00
debata (1)

Keď sa ma z času načas pýtajú na feminizmus v súvislosti s tým, čo píšem a o čom píšem, rada si zažartujem a hovorím, že nie som feministka ani zenbudhistka, som čosi ako „zembudhistka“. Ako žena však veľmi citlivo vnímam postavenie iných žien vo svete, trebárs vo svete mužov, urážajú ma sexistické a machistické reklamy a iné pánske prejavy „mužskej náklonnosti k ženskému pohlaviu“.

Zväčša na ne nereagujem, podobne, ako nereagujem na každý prejav tuposti v televízii. Tento týždeň ma však, možno aj v súvislosti s filmom, ktorý som videla, na istej sociálnej sieti zaujal citát slovenského spisovateľa Gustáva Murína, ktorý veľmi nerada odcitujem: „Už dávnejšie som povedal, že feminizmus je dôkazom, že choroba šialených kráv je prenosná aj na človeka. Feministky nenávidia klasickú rodinu (…)

Feministky ponúkajú alternatívu: homosexuálne páry s deťmi od náhradných matiek (najradšej by ich, pravda, mali z umelých, inkubátorových materníc ako pecne chleba z domácich pekárničiek na gombíček). (…) Mám veľmi nepríjemný pocit, že aj u nás (…) budú vďaka tejto ideológii onedlho normálne rodičovské páry znevýhodňované ako nenormálne a nenormálni homosexuálni rodičia dávaní za vzor novej rovnorodovej spoločnosti."

Nechce sa mi to komentovať, zdvihol sa mi žalúdok, a vlastne ma zaráža, že pán Murín so svojím prírodovedeckým vzdelaním je schopný čosi také dnes vysloviť nahlas a nehanbí sa. Jeho literárne dielo má svojich obdivovateľov i čitateľov, za ktorých sa možno hanbím ja ako jeho kolegyňa. Žarty bokom, človek nemusí listovať v knižkách pána Murína, ani surfovať po internete, aby sa stretol s podobnými výrokmi. Tu na Slovensku sa radi smejeme, a vtipnejší akože vyhráva. Podobné vtipy sa nosia aj v istom type žurnalistiky či literatúry, národ sa smeje a tlieska.

A v podobnom duchu sa niesla aj česká prezidentská kampaň. Noviny zaplavili bonmoty a vtipné poznámky oboch jej kandidátov, a ja netvrdím, že vyhral ten vtipnejší: ,,Viete, aký bol rozdiel medzi kniežatami a medzi zemanmi? Kniežatá mali právo prvej noci a vďaka tomu zdegenerovali, pretože svoje nevoľníčky nemuseli znásilňovať, nemuseli teda vydávať energiu na toto znásilňovanie. Zatiaľ čo my zemania sme si svoje právo, nielen v sexuálnej oblasti, vždy toto právo museli ťažko vybojovať, a preto sme nezdegenerovali, "povedal Miloš Zeman v jednej televíznej debate, na čo okamžite zareagovali české feministky.

Treba reagovať, a je jedno, či si vravíte feministka alebo „zembudhistka“, katolíčka či luteránka. Niektorí muži si totiž ženu mýlia s tou domácou pekárňou, a tak sa k nej aj správajú! Hlúpe a urážlivé slová ma neprekvapujú, neprekvapili ma ani ich autori, skôr ma zaujíma schopnosť národa ich akceptovať, dokonca sa na nich zabávať. Mimochodom, spisovateľ Vladimír Mináč kedysi napísal, že sa „uzabávame k smrti“.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba