Ruskej, nie sovietskej, žiada sa dodať. Na druhej strane sveta sa pýta skupina, ktorá sa snaží získať pre Pussy Riot symbolický titul Ženy roka: „Čo je to za krajinu, to Rusko!?“
„Panna Mária, vyžeň Putina!“ či „Patriarcha verí v Putina, radšej by mal v Boha!“ Tak za túto protestnú modlitbu spred oltára v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa boli tesne pred prezidentskými voľbami v marci 2012 zatknuté a v auguste odsúdené aktivistky z feministickej punkovej „bandy“ Pussy Riot.
Za takzvané chuligánstvo a „za výtržnosti motivované náboženskou neznášanlivosťou“ hrozilo Nadežde Tolokonnikovej, Márii Aľochinovej a Jekaterine Samucevičovej sedem rokov väzenia. Dve z nich dostali dva roky, tretiu zo žien prepustili. V čase protestu v chráme nebola. Ženy sa pred súdom obhajovali, že modlitbou neútočili na cirkev, ale na ruského prezidenta Vladimíra Putina. Čo im príliš nepomohlo, pretože, samozrejme, práve o to išlo.
A tak ako nevyšla ich obhajoba vtedy a nepomohli protesty vrcholných svetových politikov či hviezd šoubiznisu, nezabrala ani minulý týždeň, keď súd v ruskom Mordviansku zamietol žiadosť o podmienečné prepustenie Nadeždy Tolokonnikovej. Sudkyňa mala niekoľko vážných dôvodov.
Napríklad, že Naďa neoľutovala svoj čin. Alebo že sa dostatočne nezúčastňovala na väzenských aktivitách, ba dovolila si odignorovať aj miestnu súťaž krásy – miss väzenského tábora č. 14. Nadežde dokonca nebolo umožnené predniesť záverečnú reč. Toľko demokracie sa hádam ani nedá uniesť!
Je zjavné, že Pussy Riot nastavili režimu prezidenta Putina poriadne pokrivené zrkadlo. Inak by sovietskej (prepáčte, ruskej) moci tak nezáležalo na ich exemplárnom potrestaní, ktoré signalizuje nespokojnej časti verejnosti: „Pozor, tu velím ja, a kto má námietky, nech sa páči, môže si k neposlušným dievčatám prisadnúť. Na Sibíri miesta dosť.“
Novinár a politický väzeň Alexander Podrabinek dúfal, že trest pre Pussy Riot sa stane spúšťacím mechanizmom reťazovej reakcie masového prebudenia spoločnosti. „Medzinárodná kampaň na ich podporu bude naberať na obrátkach; Putin zrejme ešte uvidí veci!“ A hoci mal pravdu, efekt protestov je pre súčasnú „civilizovanú“ spoločnosť príznačný. Nestalo sa nič. Moc si z kriku plebsu nerobí ťažkú hlavu. Aspoň nie navonok. O to viac si ju treba všímať, pretože apatia je presne to, po čom mocní muži túžia.
O niekoľko dní, 6. mája, sa v duchu motta Slobodu nikto nezastaví bude v Rusku opäť konať demonštrácia na podporu Pussy Riot. Tak len aby sme nezabudli, že aj disidenti socialistického Československa kedysi potrebovali cítiť medzinárodnú solidaritu. Sloboda bez očí bdelej verejnosti je nestála entita. Ženy roka v sibírskej ťurme sú toho smutne hmatateľným dôkazom. Myslime na ne.