Lukratívna budova v centre Bratislavy za nejasných okolností pričinením niektorých činovníkov spomenutých inštitúcií prešla do dlhodobého „prenájmu“ realitnej kancelárii za takmer symbolickú sumu.
A v tieto dni niečo podobné hrozí ďalšej ustanovizni. Slovenský syndikát novinárov si nedávno pokútne zobral pôžičku od firmy s veľmi nejasnou štruktúrou podnikania. Pôžička, splatná do konca februára, je zastavená budovou, v ktorej syndikát sídli. Táto transakcia bola pritom iba poslednou v sérii pochybných rozpredajov a prenájmov.
Najmä medzi staršou generáciou sú populárne konšpiratívne výroky o tom, ako Slovensko zničil dobre premyslenými ťahmi nejasný „Západ“. Stačí sa pozrieť na hociktorý z vyššie uvedených troch príbehov, aby človek videl, že Slováci sa predovšetkým dokážu efektívne ničiť sami. V apatickom a lenivom prostredí sa darí ľuďom bez vzdelania, cti a morálky.
Matica je žiarivý príklad. Po neslávnom bačovaní Jozefa Markuša, za ktorého sa stratil aj takzvaný národný zlatý poklad, jej vedenie prebral Marián Tkáč. Ten bol krátko v 90. rokoch viceguvernérom Národnej banky Slovenska, kým sa ho vláda radšej rýchlo nezbavila. Inak sa preslávil iba ako autor insitných pseudohistorizujúcich článkov v Literárnom týždenníku a jedného plagiátu brožúry pôvodne českého autora.
Samostatnosť Slovenska bohužiaľ nesprevádzal nijaký program zefektívňovania fungovania verejných inštitúcií, kultúrna obroda či budovanie domácej vedy. Práve naopak. Za socializmu panovala v časti akademickej sféry relatívne silná racionalistická a meritokratická kultúra. Zvlášť technika a prírodné vedy boli súčasťou mocenskej pyramídy sovietskeho bloku a aby blok prežil, napriek korupcii inde v životne dôležitých oblastiach, ktoré mali zabezpečiť materiálne napredovanie, musel udržiavať súťaživosť a budovanie excelencie. To rozpadom bloku zmizlo. Slušní akademici živoria, darí sa však hlupákom a korupčníkom. A národní politici aj tak preferujú poľovačky a futbal.
Z hľadiska kultúry a vied je tak samostatné Slovensko, slušne povedané „značne okrajovou krajinou“. Národné povedomie sa rozvíja cez stupídne mýty, ako ten o Štefanovi Baničovi, údajnom vynálezcovi padáka. A cez reakcionársky pohľad na svet, ktorý je zlý a ubližuje slabému Slovákovi. Práve z toho žili kliky, ktoré ovládali Maticu a podobné organizácie. Materiálne však svoju púť zakončujú vnútornou privatizáciou svojich aktív.
A ideologicky aj tak zastarali. Príbehy o zlom Západe, Čechoch a Maďaroch vystriedali tie o homosexuálnom islamskom Bruseli ničiacom tradičnú slovenskú rodinu. Šíria sa pomerne lacno cez internet a v intelektuálne zúboženom prostredí nachádzajú mimoriadne živnú pôdu. Maticu a jej podobné organizácie tak už vlastne nik nepotrebuje.