Svižné slovíčka sú ako povel cvičiteľky aerobiku a udávajú rytmus komercializácii vedeckého poznania, ktorý znie dobre aj vláde sociálnej demokracie. Možno ho totiž zladiť i s veľkými úlohami, ktoré uchopujú heslá o najrýchlejšie sa rozvíjajúcej ekonomike a inteligentom hospodárskom raste.
Svižné slovíčka nájdeme v aktuálnych koncepčných materiáloch, ktoré sa týkajú rozvoja vedy a jej aliancie so spoločenskými, rozumej ekonomickými potrebami. Nechýbajú ani v podkladových materiáloch spojených s transformáciou a zmenou vlastníckych pomerov v Slovenskej akadémii vied. Transformácia má uľahčiť uchádzanie sa o veľké projekty z európskych fondov a zakladanie spoločných podnikov akademických pracovísk a komerčných firiem. Tie budú výsledky vedeckého bádania meniť na trhovo uplatniteľný produkt a blahodarný eurový dážď.
Prvá transformačná méta je pre spoločenských vedcov menej dôležitá, hoci práve vidina výziev na projekty, ktoré má financovať operačný program Výskum a vývoj, môže za mnohé. Transformátorov poháňa tak, že pristúpili na harmonogram legislatívnych úloh, ktorý neumožňuje zapojiť do procesu samosprávne orgány súlade so štatútom SAV. Menej dôležitá je preto, že pre spoločenské a humanitné vedy je iluzórna. Výziev zo spomínaného operačného programu sa táto oblasť vied jednoducho nedočká. Dokument totiž zjavne nemá potuchu, že také vedy existujú a že demokratizácia a humanizácia spoločnosti by mohli byť ak už nie témou vedeckého poznávania, tak aspoň spoločenským problémom.
Druhá méta vzbudzuje ešte väčšie obavy. Rozdiely medzi prírodnými a technickými vedami a rými spoločenskými odhaľuje ešte vypuklejšie. Niet pochýb, že aj naše vedy môžu mať a majú komerčné využitie. Svet reklamy a PR stratégií to dokazuje. Riziko komerčného a mocenského zneužitia našich vied je porovnateľné s rizikami, ktoré ľudstvu priniesli technické či prírodovedné objavy.
Klesajúca dôvera verejnosti v politické inštitúcie, ktoré konzultovali svoje rozhodnutia výlučne s expertmi a výlučne za zatvorenými dverami, pred rokmi podnietila úsilie o transparentnosť rozhodovania o verejných veciach a podporu účasti verejnosti na tomto rozhodovaní. Súčasťou tejto podpory je aj uľahčenie prístupu k širokej škále poznania a tak, aby decizori a bežní občania mohli mať prístup k rovnako kvalitným zdrojom.
Splnenie tejto podmienky predpokladá bezplatné sprístupňovanie výsledkov vedeckého bádania. Poznanie, ktorého vznik sa financoval z európskych zdrojov, preto musí byť a je verejne prístupné. Bez podmienok.
Komerčné zameranie akademického spoločenskovedného výskumu by nevyhnutne uzavieralo prístup k poznaniu, ktoré rozvíja kritické myslenie a emancipáciu občanov. Pristúpenie spoločenských vedcov na zmeny vedúce k produkcii poznania iba pre tých, čo si ho môžu zaplatiť, tak znamená dostať na kolená nielen ich. A preto, nech znie pokyn cvičiteľa transformačného aerobiku akokoľvek, nemali by sme šliapať po princípoch.