Marec je dobrý mesiac. Zobudí prírodu. Marec je dobrý mesiac aj inak. Zobudí všetkých spiacich knihovníkov a knihovníčky, všetky učiteľky literatúry. My v knižnici sa naň chystáme už od januára. Objednať nové knižky, zahovoriť si zaujímavých spisovateľov na besedy a najmä pripraviť sa na marcový nápor. Tí, čo pracujú v knižniciach na detských oddeleniach, vedia, o čom hovorím. Marec je mesiac knihy.
Bohu vďaka. Odrazu aj tie najzaspatejšie pani učiteľky a vychovávateľky vyrazia so žiakmi do knižníc. Rozprávame im o čítaní, o tom, aké je v živote dôležité a prečo, naučíme deti ako-tak vyznať sa v knižnici.
Niektoré chodia po celý rok. Pripravujeme rozličné „seriálové“ podujatia, ktoré sa skladajú z niekoľkých hodín. Hodiny knižničnej gramotnosti, Hodiny predškolskej knižničnej výchovy s názvom Kým školský zvonček zazvoní, alebo seriál o vode. V marci je predsa Medzinárodný deň vody.
O vode sa zhovárame takmer každý deň. Dopoludnia aj popoludní, medzitým školáci idú na besedu a hromadnú výmenu kníh, potom škôlkari, ktorým o chvíľu zazvoní ten zvonček. A na konci mesiaca Týždeň slovenských knižníc, keď je na každý deň pripravený nejaký program. Beseda o astronómii, o knižke Mimi a Líza, a na záver čarovná noc pri príležitosti narodenia Hansa Christiana Andersena. Odpúšťame pokuty, zapisujeme zadarmo.
Aj pre dospelých máme prichystané prekvapenia v podobe besied a zliav. Oni síce vedia, že marec je mesiacom knihy, ale my v knižniciach to radi pripomíname všetkým. Učiteľom aj žiakom.
Jonáš Záborský kedysi vravieval: "Ukáž len Slovákovi knižku, dá on ti!” To bolo dávno a Slováci naozaj majú k literatúre svojský vzťah. Túlajúc sa po svete všade som na verejnosti videla viac čítajúcich ľudí ako u nás. Slováci radšej telefonujú a púšťajú si do slúchadiel hudbu.
V marci si spomenú na knihy. Deti sú v knižnici rady. Majú radosť, keď im čítam rozprávku, spolu si pozeráme obrázky. Niektoré sa zavše pomýlia, a keď chcú vidieť obrázok na nasledujúcej strane, povedia prepni to… Potom si napožičiavajú knižky a tešia sa, ako ich ukážu rodičom.
Niektoré chodia do knižnice pravidelne z družiny. Najhoršie sú jednorazové hromadné návštevy. Taký chlapčisko si požičia Troch pátračov, aj ich prečíta, len odrazu nemá s ním kto do knižnice prísť. Potom ho dovlečie mama za ucho, treba zaplatiť pokutu a požičať knižku básničiek na Hviezdoslavov Kubín, ona nečíta, v básničkách sa nevyzná a keď ju odvelíte trebárs k Feldekovi či Hevierovi, zistíte, že ona nevie ani abecedu.
Zavše by ste všeličo chceli povedať, no „čo si myslíte“, zúžite na to, „čo nepoviete“. Je marec, mesiac knihy. Zo zeme sa mi tlačí všelijaká čalamáda a do knižnice sa tlačí čítaniachtivá mládež. Len aby v tom čitateľskom ošiali vydržali. Z vlastnej skúsenosti totiž viem, aké je ťažké nepoľaviť a starať sa o záhradu celý rok.