Aj tam, kde by sa stavať malo, pretože sa konečne podpísali zmluvy, robotníci nenastupujú. Ich zamestnávateľ totiž už mesiace nevidel platby. Tradičné stavebné firmy sa dlhšie potácajú na pokraji bankrotu. Pritom ich problémy si často odnášajú najmä malé firmy. Veľkí hráči totiž prácu aj riziko prenášajú na plecia subdodávateľov.
Stavať by určite bolo čo. Slovensko v dopravnej vybavenosti, v kvalite budov nemocníc, škôl či internátov má čo doháňať. A stavebný ruch by významne pomohol v prekonávaní hospodárskej krízy. Napriek tomu stroje stoja. Dlho trvá komunikácia okolo čerpania eurofondov. Ale starosti majú aj s projektmi bez eurofondového pozadia. Dva roky napríklad trvalo, kým sa len vypísal tender na poradcu pre stavbu novej fakultnej nemocnice v Bratislave.
Ako sa mohla situácia vyvinúť až do týchto krízových rozmerov? Dlhodobé podceňovanie riadenia infraštruktúrnej výstavby. V rokoch 2006 až 2010 sa váhalo so samotnou koncepciou. Nakoniec sa vláda takmer zo dňa na deň rozhodla vrhnúť sa na PPP projekty. Cesty mali stavať a prevádzkovať súkromníci za dlhodobý poplatok od štátu.
Výstavbu by priamo financovali banky. Nakoniec z toho nič nebolo. Okolo kontraktov, ktoré ministerstvo dopravy pripravilo takmer v utajení, sa spustil krik. Keď sa navyše ukázalo, že financujúci partneri potrebujú ďalšie analýzy, celá vec sa začala naťahovať. Nová vláda potom projekty stopla.
Viacerí činitelia PPP obhajovali slovami, že sú drahé, ale rýchle. To nie je pravda. Ťažko si predstaviť, že by ich takto obhajoval nemecký alebo britský politik. PPP projekty sú samozrejme drahé, ak nie sú dobre pripravené.
Prvým problémom je legislatívny rámec. Investor potrebuje vedieť, aké sú presné nároky na aktíva pri bankrote projektu, alebo či napríklad stavebný investor platí DPH pri predaji budúcich výnosov z projektu. Ďalším faktorom je štruktúra konkrétnych zmlúv. Tie sú veľmi zložité, treba ich mať pod prísnou kontrolou.
Do takýchto projektov by sa nemalo púšťať štýlom, vypísať tender na poradcu, ktorý pripraví tender na dodávateľa, a to je všetko. Každý, kto mal niečo spoločné s PPP projektmi v krajinách, kde s nimi majú širšie skúsenosti, pred takýmto postupom varuje. Vláda musí mať v prvom rade vlastných špecialistov. Tí PPP pripravujú a aplikujú metodiku posudzovania výhodnosti projektov, komunikujú s potenciálnymi investormi, dohliadajú na zmluvy. V Nemecku na to majú špeciálnu agentúru, v Británii či vo Francúzsku zase osobitné útvary ministerstva financií.
Istá snaha o systematickejší rámec vychádzala pred časom od úradu štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho s plánmi na prípravu koordinačnej jednotky pre infraštruktúrne financovanie. Nakoniec to išlo do stratena. Stále chýba jasnejšia celková koncepcia aj systematickejšia príprava výstavby. Krátkodobo budú situáciu uľahčovať injekcie z eurofondov, dlhodobo však problém ostáva.