Hlavným dôvodom nie sú málo kompetentní pracovníci. Podstata spočíva v tom, že v analytických útvaroch je ich často päť a pol. V dôsledku úsporných vĺn v štátnej správe, uskutočnených metódou od buka do buka, sú analytici zavalení množstvom úloh, nemajú šancu špecializovať sa, systematicky študovať a komunikovať s výskumníkmi či so zástupcami skupín, ktorým vykonávaná politika zasahuje do života.
Návrh grantového programu pre posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe sľubuje konečne prejsť od rečí k činom. No len podľa názvu. Návrh, ktorého pripomienkové konanie sa ukončilo pred dvoma týždňami, sa totiž netýka rozšírenia analytických kapacít, ale regrutovania absolventov špičkových univerzít do štátnej správy. Na tri roky a za bežný plat ako formu splátky štátneho financovania zahraničného štúdia. Na aké miesta, o tom materiál mlčí.
Namiesto zvýšenia analytických kapacít tento návrh môže mrhať verejnými zdrojmi. Prečo tak príkro? Návrh predložili bez vyhodnotenia skúseností s podobným grantovým programom štipendium M. R. Štefánika, ktorý bežal v rokoch 2006 až 2008. Navrhovateľ síce tvrdí, že „odstraňuje identifikované implementačné riziká predchádzajúcej schémy“, no keďže ich ani nepomenúva, nepôsobí to presvedčivo.
Akú-takú analýzu rizík štipendia M. R. Štefánika vykonal Úrad vlády v roku 2011 pri pokuse o jeho obnovu. Z vtedajšej dôvodovej správy sa dozvedáme, že vďaka štipendiu „na ministerstve financií SR v pozíciách vedúcich oddelení… pracovali absolventi London School of Economics, Harvard Law School, či Johns Hopkins University“, ale tiež to, že toto ministerstvo „bolo pri umiestňovaní absolventov programu skôr výnimkou a väčšina ostatných rezortov absolventom po skončení štúdia pracovné pozície nezabezpečila“. To viedlo k zrušeniu štipendia.
Súčasný návrh mlčí o riziku, že pre štátnych štipendistov nebudú v ESO-m ďalej ohlodávanej štátnej správe voľné pozície. Ministerstvo práce si je, naopak, isté tým, že „pri implementácii budú vznikať problémy s umiestnením štipendistu po absolvovaní štúdia“. S problémami ráta aj rezort hospodárstva, ktorý preto žiada zapracovať podmienku, ktorá platila aj v minulosti, že štipendisti, ktorým nezaistia primerané miesto v ústrednej štátnej správe, nebudú musieť tri roky odslúžiť pre vlasť a ani vrátiť poskytnuté štipendium.
Je fajn, že štát chce podporovať štúdium nadaných na špičkových univerzitách. Pre individuálnu kariéru a budúce pôsobenie v organizáciách, ktoré žijú zo štátnych objednávok, je stáž na ministerstve značnou komparatívnou výhodou. Menej fajn je, že advokáti grantového programu si nekládli a nekladú otázku, aký prínos má trojročná stáž absolventov hoci aj najšpičkovejšej zahraničnej univerzity pre ministerstvo. Za nemennej záťaže a večného špurtu.